Časové porovnanie zloženia komunálnych odpadov na Slovensku

Významnou a rôznorodou skupinou odpadov sú komunálne odpady (ďalej len "KO"). Charakterizovať materiálové zloženie tejto skupiny odpadov sa nedá celkom presne, ale ide o odpady tak organického, ako aj anorganického pôvodu. Pretože táto skupina odpadov má svoje špecifiká, a to rôznorodosť, množstvo, potenciál druhotných surovín a energie, patrí KO medzi skupiny odpadov, ktorým je venovaná zvýšená pozornosť.

KO majú veľmi rôznorodé zloženie. Ich súčasťou je i premenlivé množstvo najrozličnejších nebezpečných látok. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"):

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 320/2017 Z.z., patrí takýto odpad do skupiny číslo 20 - Komunálne odpady - (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek z triedeného zberu. [1]

Produkcia KO s rozvojom spoločnosti rastie a vhodné zneškodňovanie odpadu sa spätne stáva limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja spoločnosti. Množstvo vyprodukovaného odpadu často priamo súvisí od príjmov a životného štýlu. [2] KO, resp. odpady domácností sú všetky veci, ktoré rodiny a ostatní ľudia žijúci v domácnosti, vyhodia. Niektoré odpady z domácností sa zneškodňujú skládkovaním, iné sa recyklujú.

Pre analýzu zloženia odpadu je vyvinutých viacero metód, neexistuje však univerzálna metóda pre každú oblasť, resp. krajinu. Analýza zloženia KO je v prvom rade analýzou zmesového KO, ale pre celkový rozbor treba analyzovať aj ostatné druhy KO ako separované zbierané prúdy odpadov, veľkorozmerný odpad, odpad zo záhrad, parkov a podobne. [3]

V súčasnosti sa robí množstvo štúdií zameraných na zloženie komunálneho odpadu. Z analýz majú vyplynúť informácie, koľko a akých materiálov obsahuje priemerná vzorka vyprodukovaná na obyvateľa. Údaje majú slúžiť na lepšie nastavenie zberných systémov a kapacít spracovateľských zariadení.

Často sa však stáva, že po prácnom výskume príde nesprávna odpoveď. Metodika rozboru sa nedá používať univerzálne a kľúčové skupiny, na ktoré sa odpad väčšinou delí, sú nesprávne pomenované. Napríklad pojmom "plast" sa na triediacich linkách označuje široké spektrum materiálov, a to z veľkej časti u nás nerecyklovateľných, ktoré skončia v odpade. Otázkou je, či oficiálne štatistiky zohľadňujú tento stav a vzhľadom k existujúcemu chaosu v evidencii nevykazujú pri materiálovom zhodnotení aj údaje o množstve vyzbieraného, teda nielen zhodnotiteľného materiálu.

Metodiky analýzy zloženia odpadu by teda mali byť zamerané nielen na druh odpadu, ale aj na využitie (materiálové, energetické), ktoré je v aktuálnej si­tuácii vhodné, teda na nasmerovanie konkrétneho odpadu. [4]

Evidencia a štatistika by sa mali rozšíriť aj o smerovania vyzbieraných odpadov, aby neslúžili iba na archiváciu údajov a výrobu hlásení, ale dali sa použiť pri plánovaní investícií, pri logistike aj pri organizácii celého systému. Na základe uvedených skutočností je cieľom nášho príspevku poukázať na zloženie KO na Slovensku, pričom dosiahnuté výsledky sú využiteľné pre predikovanie ďalšieho vývoja v oblasti nakladania s KO.