Riadiť pracovný proces oprávňuje zamestnávateľa Zákonník práce. Riadiaca vôľa zamestnávateľa je vyjadrovaná prostredníctvom nástrojov riadenia práce. Najčastejšie uplatňovaným právnym nástrojom riadenia zamestnancov je záväzný pokyn. Vzhľadom na absenciu väčších formálnych požiadaviek ho možno zaradiť medzi flexibilný a často používaný nástroj. Pojem záväzný pokyn predstavuje všetky opatrenia, ktoré zamestnávateľ vykonáva z dôvodu riadenia práce. Umožňuje mu konkretizovať obsah pracovnej činnosti zamestnancov, ktorý vyplýva z právnych predpisov, alebo je dohodnutý v pracovnej zmluve. Charakter pokynu závisí od toho, či spôsobuje nejaký právny následok (napr. vznik práv a povinností) alebo len organizuje pracovný proces. Pokyn môže mať aj podobu vnútorného predpisu zamestnávateľa. Bez ohľadu na charakter pokynu je nesporné, že sa jedná o výsledok jednostranného konania, ktoré sa vyznačuje tým, že pre svoju platnosť nevyžaduje súhlas druhej strany, voči ktorej smeruje. Zákonník práce neustanovuje náležitosti záväzného pokynu a prevažne ani jeho formu, tá môže byť ústna alebo písomná. Ústne pokyny prevažujú v prípadoch, keď ich adresátom bude konkrétny zamestnanec a vtedy, ak treba rýchlo vyriešiť vzniknutú situáciu. Písomné pokyny sú obvyklé vtedy, ak je potrebná úprava, ktorá je všeobecná a to v rovine subjektov, ako aj obsahu. Prednosťou písomných pokynov je, že táto forma prispieva k uľahčeniu dôkaznej situácie v prípade sporu zamestnávateľa so zamestnancom.
Záväzný pokyn môže mať povahu individuálneho alebo hromadného aktu, a to podľa počtu osôb, ktorým je určený. Pokyn individuálnej povahy zaväzuje len konkrétneho zamestnanca. Hromadný záväzný pokyn sa vzťahuje na všetkých zamestnancov a býva často písomný. Zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, ale len takých, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ak by boli s nimi v rozpore, zamestnanec ich nie je povinný dodržiavať.
Z hľadiska právnej povahy môžeme záväzné pokyny rozčleniť na tie, ktoré konkretizujú druh práce, ďalej pokyny, ktoré majú normatívnu povahu a pokyny, ktoré sú zároveň aj právnym úkonom. Právnym úkonom je pokyn vtedy, ak spôsobuje právny následok, t.j. zakladá práva a povinnosti. Ak je takýto pokyn písomný a hromadný - je vnútorným predpisom. Napríklad môže ním byť vnútorný predpis na zaistenie BOZP obsahujúci pravidlá o BOZP, ktorý je prameňom pracovného práva. Ak sa na základe pokynu organizuje pracovný proces, je takýto pokyn zamestnávateľa jednostranným aktom riadenia, ktorý konkretizuje povinnosti zamestnancov. Aj keď povinnosti nezakladá, konkretizuje ich, preto ho tiež možno považovať za normatívny právny akt. Ak je takýto normatívny akt riadenia písomný a hromadný, je vnútorným predpisom. Napríklad je ním pracovný a technologický postup vydaný zamestnávateľom. Oprávnenie vydávať vnútorné predpisy ako akty riadenia vyplýva zamestnávateľovi z dispozičnej právomoci danej Zákonníkom práce. Vnútorné predpisy, ktoré sú jednostrannými aktmi riadenia, nie sú právnymi úkonmi, nie sú prameňom práva. Zamestnávateľ ich však vydáva veľmi často.
Riadenie pracovného procesu je vždy spojené s dispozičnou právomocou zamestnávateľa. Tú možno charakterizovať ako súhrn práv zamestnávateľa alebo oprávnenie vydávať záväzné pokyny, ktorými sa konkretizujú podmienky výkonu práce. Zamestnávateľ ju uplatňuje prostredníctvom konania svojich predstaviteľov a vedúcich zamestnancov, ktorý konajú v jeho mene. Vedúcemu zamestnancovi prenesene patrí dispozičná právomoc zamestnávateľa v podobe riadenia a oprávnenia stanoviť a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a vydávať im k tomuto účelu záväzné pokyny.
Jednou z povinností zamestnanca je osobne vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľa. Dispozičná právomoc umožňuje zamestnávateľovi disponovať so zamestnancom. Z charakteru závislej práce definovanej Zákonníkom práce (nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca) a základných povinností zamestnanca vyplýva, že zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi zamestnávateľa, ak nie sú v rozpore s práv