Vznik pracovného pomeru
Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru poskytovať tieto nenárokové náhrady:
• náhrada výdavkov maximálne v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste (§ 6 ods. 2),
• sťahovacie výdavky (§ 6 ods. 4),
• iné a vyššie náhrady (§ 9).
Náhrady výdavkov ako pri pracovnej ceste
Rozsah náhrad
Zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru môže poskytovať náhrady výdavkov ako pri pracovnej ceste, pričom sám rozhodne, po akú dobu, za akých podmienok, v akom rozsahu a do akej výšky, maximálne však v rozsahu podľa § 4 zákona o cestovných náhradách a do výšky ustanovenej v § 5 zákona o cestovných náhradách.
Maximálny rozsah a výška náhrad
Podľa § 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Podľa opatrenia MPSVR SR č. 432/2022 Z. z. o sumách stravného zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné pri pracovnej ceste v trvaní:
• 5 hodín až 12 hodín v sume 6,80 €,
• nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty v sume 10,10 €,
• nad 18 hodín trvania pracovnej cesty v sume 15,30 €.
Lehota pre rozhodnutie o poskytovaní náhrad
O poskytovaní náhrad pri vzniku pracovného pomeru zamestnávateľ môže rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru. Po uplynutí tejto lehoty nemôže využiť možnosť poskytovať náhrady pri vzniku pracovného pomeru. Je to maximálna doba, v ktorej sa zamestnávateľ môže rozhodnúť, či je ochotný prispievať prijatému zamestnancovi na úhradu jeho zvýšených výdavkov v súvislosti so vznikom pracovného pomeru (napr., ak má zamestnanec znemožnený denný návrat do miesta pobytu a zostáva v mieste výkonu práce, vznikajú mu zvýšené výdavky oproti jeho priemerným výdavkom).
Doba poskytovania náhrad
Náhrady, ktoré sa poskytujú pri vzniku pracovného pomeru, nemajú jednorazový charakter (napr., keď zamestnanec prvýkrát príde do zamestnania, náhrady na pohovor a pod.). Zákon o cestovných náhradách neobmedzuje ich poskytovanie z časového hľadiska; určité obmedzenie je len vo vzťahu k ich rozsahu a výške. Je plne v právomoci zamestnávateľa, aby v lehote určenej v tomto ustanovení (maximálne do 90 kalendárnych dní odo dňa vzniku pracovného pomeru) rozhodol, za akých podmienok a aký dlhý čas ich bude poskytovať. Ich poskytovanie môže viazať napr. na čas výkonu funkcie zamestnanca, na určitý presne vymedzený čas (napr. jeden kalendárny rok), na finančné možnosti, na vzdialenosť od miesta pobytu zamestnanca do miesta výkonu práce a pod.
Po skončení času poskytovania náhrad, o ktorom rozhodol zamestnávateľ, alebo po naplnení podmienok ich poskytovania, nie je možné opätovne ich začať poskytovať. Výnimkou tvoria prípady, ak je to obsahom rozhodnutia zamestnávateľa, napr., ak sa náhrady pri vzniku pracovného pomeru majú ďalej poskytovať (napr. v ďalšom roku) po prehodnotení finančných prostriedkov zamestnávateľa; v rozhodnutí o ich poskytovaní, resp. vo vnútornom predpise zamestnávateľa to však musí byť určené.
Forma poskytovania náhrad
Poskytovanie náhrad pri vzniku pracovného pomeru nie je založené na dohode, ale na jednostrannom posúdení a rozhodnutí zamestnávateľa, ktorý skúma potrebu prijatia zamestnanca a je ochotný kompenzovať mu aj jeho zvýšené výdavky, ktoré mu vzniknú v súvislosti so vznikom pracovného pomeru.
Poskytovanie náhrad zamestnancovi pri vzniku pracovného pomeru sa odporúča predovš
