Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Napadnutie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde
Zákonník práce vymedzuje dvojmesačnú prekluzívnu lehotu na napadnutie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Táto lehota plynie odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde.
Výnimkou je situácia, ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a) (pozn. autora – čiže v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
Daná lehota nie je iba prekluzívna, ale má aj hmotnoprávny charakter. To znamená, že návrh na uplatnenie neplatnosti musí byť doručený (nestačí jeho odoslanie) v posledný deň lehoty na príslušnom súde.
Nároky zamestnávateľa pri neplatnom skončení pracovného pomeru
Ustanovenie § 78 Zákonníka práce upravuje nároky zamestnávateľa, ktoré vzniknú z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca.
Ak zamestnanec na základe neplatného jednostranného právneho úkonu, a to:
• výpovede,
• okamžitého skončenia pracovného pomeru,
• skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
neplatne skončil pracovný pomer, môžu nastať dve rozdielne právne situácie v závislosti od skutočnosti, či zamestnávateľ trvá na pokračovaní pracovného pomeru so zamestnancom alebo na ňom netrvá.
Zamestnávateľ trvá na pokračovaní pracovného pomeru
Ak pri neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe oznámi zamestnávateľ zamestnancovi, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru, pracovný pomer sa nekončí a zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy.
Zamestnávateľ netrvá na pokračovaní pracovného pomeru
Aj napriek skutočnosti, že zamestnanec neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe, sa môže zamestnávateľ rozhodnúť, že nebude trvať na tom, aby zamestnanec naďalej u neho pracoval.
V tomto prípade sa uplatní právna fikcia podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce (okrem výnimky, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodli inak), že sa pracovný pomer skončil dohodou, a to:
• pri neplatnej výpovedi, uplynutím výpovednej doby,
• pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
• pri neplatnom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Nároky zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru
Zamestnanec trvá na pokračovaní pracovného pomeru
Ak zamestnáva
