Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu

Základným právnym rámcom pre prácu so sociálnym fondom je zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom fonde").

Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom, výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na účely úhrady niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve. Tvorbu a následne použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v platnom znení. Zákon nadobudol účinnosť 1.9.1994. Ostatné zmeny v danom zákone sa realizovali novelou účinnou od 1.1.2019.

Povinnosť tvoriť sociálny fond nemá napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby iba na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď ide o pracovnoprávny vzťah. Ak by zamestnávateľ zamestnával čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z.z.") sa starosta obce, resp. primátor mesta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere a obec vo vzťahu k starostovi na uvádzané účely podľa odseku 4 predmetného zákona vystupuje ako zamestnávateľ.

Z daného vyplýva, že aj keby obec nezamestnávala žiadne osoby v pracovnom pomere, podľa uvádzaného ustanovenia zákona č. 253/1994 Z.z. by bola povinná tvoriť sociálny fond z dôvodu, že na účely tvorby a použitia sociálneho fondu sa starosta obce ako verejný funkcionár považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce. Dotyčný poslanec sa považuje na účely tvorby a použitia sociálneho fondu, dovolenky a cestovných náhrad za zamestnanca v pracovnom pomere a obec sa považuje za zamestnávateľa.

Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na spoločníkov s. r. o., členov družstiev, členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb a ďalšie osoby bez uzatvoreného pracovného pomeru.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

Pri tvorbe sociálneho fondu rozlišujeme možnosti jeho tvorby podľa druhu činnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti , môže:

Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti a u ktorých je povinný prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov, tvoria sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu.

Na obdobie od 1.1.2023 do 31.8.2024 je uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú v znení neskorších predpisov.

V článku II bod 7 tejto kolektívnej zmluvy sa uvádza, že celkový prídel do sociálneho fondu je tvorený zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Pretože v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je už dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde, zamestnanci, na ktorých sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje, sa nemôžu dožadovať príspevku na dopravu podľa bodu 2 tohto ustanovenia ani v prípade, keby spĺňali ostatné podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

Zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde (predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku), ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Možnosť tvoriť povinný prídel v rámci rozpätia 0,6 % až 1 % má každý zamestnávateľ (teda aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu), ktorý za predchádzajúci kalendárny rok splnil nasledujúce podmienky:

Všetky uvedené podmienky sú rovnocenné; ak zamestnávateľ síce dosiahol zisk, ale nemá vysporiadané svoje daňové alebo odvodové povinnosti, nemá možnosť tvoriť povinný prídel vyšším podielom ako 0,6 % základu.

Zamestnávatelia podľa zákona o sociálnom fonde (predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku) tvoria sociálny fond od 1. januára 1995 v rámci možnosti svojho rozpočtu.

U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku, ako ich vymedzuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p., výška tvorby povinného prídelu v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa, prípadne zriaďovateľa. Takýmito zamestnávateľmi sú napríklad štátne a obecné rozpočtové a príspevkové organizácie, služobné úrady, dobrovoľné občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, politické strany, cirkvi a podobne.

je súhrn hru­bých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.