Vybrané príklady účtovania inventarizačných rozdielov v účtovníctve ROPO a obcí

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje fyzickou, resp. dokladovou inventúrou (pri záväzkoch). Inventarizačný rozdiel je účtovná jednotka povinná zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Inventarizačnými rozdielmi sú:

1. manko – ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok;
2. prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovným dokladom).

Pri peňažných prostriedkoch a ceninách (poštové známky, kolky, stravné lístky, darčekové poukážky, lokálna mena, telefónne karty, ostatné karty) označujeme inventarizačné rozdiely ako schodok a prebytok. Peňažné prostriedky v hotovosti inventarizuje účtovná jednotka v zmysle § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve raz za účtovné obdobie a dlhodobý hmotný majetok (ďalej len „DHM“) raz za štyri účtovné obdobia. Inventarizáciu DHM môžu rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a obce/VÚC vykonávať aj v kratšej lehote ako raz za štyri roky, takisto aj inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti môžu účtovné jednotky vykonávať podľa potreby viackrát v účtovnom období, ako len raz do roka. Obdobie vykonávania inventarizácie u ostatného majetku a záväzkov je v zmysle § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Pri účtovaní zistených mánk a škôd vzniknuté manko ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu predstavuje úbytok majetku (–A) a súvzťažne prírastok nákladov (+N). Predpis (pohľadávka = nárok) náhrady za vzniknuté manká a škody sa účtuje ako prírastok pohľadávky a súvzťažne v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti (tzn. predpis náhrady škody a manka voči zamestnancovi MD 335/648 Dal, voči poisťovniam v dôsledku vzniku poistných udalostí MD 378/648 Dal a voči cudzím osobám MD 378/648 Dal). Osobitosti účtovania inventarizačných rozdielov majetku sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Účtovný pohľad na inventarizačné rozdiely majetku

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Prebytok je vždy prírastkom majetku, účtuje sa na ťarchu príslušného aktívneho účtu (strana MD). Zistený prebytok nakúpených zásob, tzn. materiálu a tovaru, predstavuje prírastok aktív (strana MD účtov 112 – Materiál na sklade, 132 – Tovar na sklade a v predajniach) a súvzťažne prírastok výnosov na účte 648 – Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti. Prebytok zásob vlastnej výroby (t. j. účty 121 – Nedokončená výroba, 122 – Polotovary vlastnej výroby, 123 – Výrobky, 124 – Zvieratá) znamená prírastok aktív MD 12x/61x Dal ako prírastok interných výnosov v účtovej skupine 61 – Zmena stavu vnútro­­orga­nizačných zásob (v pros­pech účtov 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby, 612 – Zmena stavu zásob polotovarov, 613 – Zmena stavu zásob výrobkov, 614 – Zmena stavu zvierat). Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvekv priebehu účtovného obdobia (podľa § 30 ods. 4. zákona o účtovníctve). Fyzickú inventúru hmotného majetku možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia (resp. v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia).

Inventarizačnými rozdielmi nie sú škody. Škodou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku v dôsledku živelných pohrôm – mimoriadnych udalostí, tzn. povodne, zemetrasenia, krupobitia, víchrica, lavíny alebo blesku. Vo všeobecnosti ide o udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Účtovná jednotka v takomto prípade musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy.

Účet 572 – Škody