Subjekty verejného práva v platnej právnej úprave Obchodného zákonníka

Nové právne predpisy:
zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Nové inštitúty v obchodných vzťahoch

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Právna úprava nekalej súťaže a jej foriem obsiahnutá v Obchodnom zákonníku upravovala popri generálnej klauzule nekalej súťaže (§ 44 ods. 1) taktiež vymedzenie typických skutkových podstát „nekalosúťažného“ konania, ktorých výpo­čet je exemplifikatívny, medzi inými typickými, aj skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny.

Súčasné znenie § 47 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

„Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.“

Zákonodarca mal záujem na komplexnom a konštruktívnom riešení stále sa zvyšujúceho počtu prípadov tzv. katalógových firiem. Tieto spoločnosti s využitím komplexu právne veľmi precízne pripravených krokov, ako aj v dôsledku „špecifickej“ voľby obchodného mena využívali skutočnosť, že priemerný súťažiteľ si stotožní podnikateľa s oficiálnym verejným registrom alebo subjektom zmocneným na vedenie verejného registra alebo inej verejnej evidencie, čo malo za následok neželanú registráciu v katalógoch za cenu, ktorá mnohonásobne prevyšuje cenu obvyklú za služby podobného charakteru, a z ktorej podstaty pritom jasne vyplýva, že by niekto priemerne rozumný nemohol vedome uzavrieť takúto zmluvu.

Podnikateľská činnosť katalógových spoločností vo väčšine prípadov spočíva výlučne len v úskočnom konaní zameranom hlavne na hromadné a systémové uvádzanie hospodárskych subjektov do omylu. Nie sú ojedinelé prípady, kedy plnenie požadované za registráciu nepoctivá katalógová firma dôsledne vymáha prostredníctvom nevyberaného a veľmi prepracovaného psychologického a právneho nátlaku, ktorému priemerný zákazník nemôže kvalifikovane a efektívne odporovať.

Pre posúdenie, že v danom prípade došlo k naplneniu danej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania bude samozrejme rozhodujúce, aby priemerne vzdelaný a obozretný súťažiteľ mohol pri zbežnom čítaní pri primeranom stupni opatrnosti v čase doručenia obchodnej dokumentácie podnikateľa rozpoznať, že nejde o korešpondenciu orgánu zákonom povereného na vedenie verejného registra alebo inej evidencie, najmä v situácii keď uvedenou obchodnou dokumentáciou v praxi býva faktúra (resp. predfaktúra), platobný formulár, zloženka alebo iný platobný poukaz, prípadne objednávka na opravu zapísaných údajov, ktorá však neinformuje, prípadne nedostatočným a nejednoznačným spôsobom informuje, že ide len o návrh na uzavretie zmluvy.

Objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným pre vedenie verejného registra alebo inej evidencie.

Nekalá zmluvná podmienka

Obchodný zákonník považuje za nekalú zmluvnú podmienku akékoľvek ustanovenie, ktoré upravuje splatnosť peňažného záväzku, sadzby úrokov z omeškania alebo paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu bez toho, aby na to existoval spravodlivý dôvod.

Ide napr. o neprimerane dlhú lehotu splatnosti, alebo neprimerane vysoký a úžernícky úrok z omeškania a pod. Zákon explicitne vyslovuje neplatnosť takejto nekalej zmluvnej podmienky.

Nekalá obchodná prax

Obchodný zákonník pod pojmom nekalej obchodnej praxe r