Stravovanie zamestnancov verejnej správy

V podmienkach Slovenskej republiky je štátna správa úplne oddelenou, samostatnou zložkou verejnej správy. Rozlíšenie členenia verejnej správy je v tomto prípade potrebné najmä z toho dôvodu, že zabezpečovanie stravovania niektorých skupín zamestnancov štátnej správy a príslušníkov ozbrojených zložiek upravujú osobitné právne predpisy.

Napríklad nároky pri zabezpečovaní stravovania:

• štátnych zamestnancov upravuje § 70 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v z. n. p.,
• prokurátorov § 77 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p.,
• hasičov § 99 až § 101 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p.,
• profesionálnych vojakov § 106 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v z. n. p., atď.

V ďalšom texte podrobnejšie rozoberiem podmienky poskytovania stravy a povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení stravovania tých zamestnancov verejnej správy, ktorých pracovnoprávne nároky upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) – ďalej len „ZP“ a ktorých:

• odmeňovanie upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z. „) alebo
• v súlade s § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 553/2003 Z. z. ich odmeňovanie upravuje ZP.

Ide teda predovšetkým o zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených obcou alebo vyšším územným celkom a niektorých rozpočtových príspevkových organizácií zriadených štátom, v ktorých problematiku zabezpečovania stravovania zamestnancov upravuje § 152 ZP; do tejto skupiny patria aj zamestnanci orgánov štátnej správy, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí.

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov

Zamestnávateľ má v tomto smere za podmienok ustanovených § 152 ZP dve základné povinnosti:

• zabezpečovať stravovanie zamestnancov a
• prispievať zamestnancom na stravu formou príspevku na jedlo.

! Upozornenie: Za zamestnanca na účely stravovania, ktorému zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie, sa považuje len zamestnanec, ktorý vykonáva práce podľa pracovnej zmluvy v rámci pracovného pomeru.

V nadväznosti na princíp zmluvnej voľnosti ZP umožňuje zamestnávateľovi vytvárať aj priaznivejšie podmienky zabezpečovania stravovania zamestnancov:

• prispievaním na stravovanie zamestnancov vyššími ako minimálnymi sumami v rámci stanoveného rozpätia,
• rozhodnutím o poskytovaní ďalšej stravy v prípade tzv. 12-hodinových zmien,
• poskytnutím stravy aj v prípadoch, kedy zamestnanec nesplnil podmienku vzniku právneho nároku na stravu,
• možnosťou rozšírenia okruhu stravovaných osôb na iné fyzické osoby.

Z vyššie uvedených možností nie sú vylúčení ani zamestnanci verejnej správy.

Zabezpečovanie stravovanie zamestnancov

Ak zamestnávateľ zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere, a tento zamestnanec plní zákonom ustanovenú podmienku pre vznik nároku na stravu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu poskytnutie stravy.

Zo znenia § 152 ods. 1 prvá veta ZP jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie:

• zodpovedajúce zásadám správnej výživy,
• zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách,
• priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Posúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska zamestnanca, je možné len podľa skutočných podmienok stravovania.

♦ Príklad č. 1:
Obec zabezpečuje stravovanie zamestnancov obecného úradu v zmluvnom zariadení jednej zo škôl. Má však aj odlúčené pracovisko, ktorého zamestnanci by sa tiež mali stravovať v zmluvnom zariadení. Pracovisko je však vzdialené cca 10 až 15 minút chôdze.

V zásade by malo byť zariadenie spoločného stravovania, v ktorom zamestnanec má možnosť zakúpiť si a skonzumovať teplé hlavné jedlo vrátane nápoja,  najviac v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a skonzumovaní stravy aj stihol navrátiť na pracovisko v časovom intervale, ustanovenom podľa § 91 ZP ako prestávka v práci na odpočinok a jedenie.

Kvalitatívne predpoklady stravy

Poskytovaná strava musí zodpovedať nasledujúcim podmienkam:

• Musí byť podávaná vo forme jedného hlavného jedla

♦ Príklad č. 2:
Zamestnávateľ nariadil zamestnancom, aby sa stravovali v najbližšom stravovacom zariadení, v ktorom sa formou ambulantného predaja predávajú pečené klobásy, langoše, hot-dogy a ohrievané bagety.

Aj keď sa za zariadenie spoločného stravovania síce považujú aj stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov napr. na hromadných podujatiach, hlavným jedlom sa rozumie len jedlo, ktoré spĺňa požiadavky na výživovú hodnotu, kladené na jedlo typu obeda. Takým jedlom sú jedlá ponúkané  napr. na jedálnych lístkoch reštaurácií ako hlavné menu alebo denné menu vrátane polievky. Za hlavné jedlo rozhodne nie je možné považovať stravu, napr. v podobe hamburgera, hot-dogu, obloženej žemle, rožka alebo bagety, pečenej klobásy s chlebom a pod.

• Podávané jedlo by spravidla malo byť teplé

♦ Príklad č. 3:
Zamestnávateľ chce zamestnancom poskytovať dovezené studené jedlá, nechce však postupovať v rozpore so ZP.

Hlavné jedlo by malo byť podávané ako teplé jedlo. V rámci ponuky viacerých jedál však nie je vylúčená ani možnosť výnimočne podávať aj studené jedlá (napríklad zeleninové taniere, šalátové misy); tento záver vyplýva zo znenia ustanovenia prvej vety § 152 ZP, v ktorom je uvedené slovko „najmä“. Pokiaľ by zamestnávateľ ponúkal zamestnancom výlučne studené jedlo, takýto postup by mohol byť orgánmi inšpekcie práce považovaný za porušenie ustanovení ZP o stravovaní zamestnancov. V prípade, že nie je iná možnosť ako dodávať zamestnancom neohriate jedlá, zamestnávateľ by v takom prípade mal zamestnancom zabezpečiť varič alebo iný spôsob ohriatia studenej stravy počas pracovnej zmeny (napr. prostredníctvom mikrovlnnej rúry).

• K jedlu je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj vhodný nápoj

♦ Príklad č. 4:
Pedagogickí zamestnanci sa stravujú v školskej jedálni. V školskom internáte sú zamestnaní aj noční vychovávatelia, avšak počas nočnej služby sa strava v školskej jedálni nepodáva.

Nočný vychovávateľ, pokiaľ je zamestnancom v pracovnom pomere a v rámci pracovnej zmeny (t. j. nešlo by o nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť na pracovisku) odpracuje viac ako 4 hodiny, má právny nárok na poskytnutie stravy. Keďže zamestnancovi počas nočnej zmeny nemôže byť poskytnutá strava v školskej jedálni, zamestnávateľ musí svoju povinnosť zabezpečiť iným spôsobom.

Poznámka: Podľa § 91 ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času zamestnanca a nesmú sa poskytovať na začiatku a na konci pracovnej zmeny. Prestávka v práci počas trvania pracovnej zmeny slúži okrem krátkeho odpočinku aj na poskytnutie stravy. ZP v ods. 2 tohto ustanovenia umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť so zástupcami zamestnancov nielen podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie (napr. čas, kedy bude prestávka poskytnutá) ale aj jej prípadné predĺženie (napr. na 45 minút s rozdelením do dvoch prestávok v rámci tzv. 12-hodinovej zmeny).

Právny nárok na poskytnutie stravy

Právny nárok na poskytnutie stravy v určitý pracovný deň má v zmysle § 152 ods. 2 predposledná veta ZP len ten zamestnanec, ktorý

• Vykonáva prácu viac ako štyri hodiny

♦ Príklad č. 5:
Zamestnanec má dohodnutý kratší pracovný čas na 18 hodín týždenne. Pracuje v pondelok,  stredu a piatok vždy po 6 ho