Príspevok je venovaný aktuálnej téme sprístupňovania oznámení funkcií, zamestnaní a činností (ďalej len „majetkové priznanie“ alebo „písomné oznámenie“) starostov obcí a primátorov miest. Dáva odpovede na otázky, ako majú obce postupovať, aby dodržali svoje zákonné povinnosti a rešpektovali práva žiadateľa, ako aj verejného funkcionára, ktorého majetkového priznania sa žiadosť týka.
Obciam a mestám na celom území Slovenska boli v poslednom období adresované identické žiadosti o sprístupnenie informácií "majetkových priznaní" podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len "zákon o slobode informácií").
Žiadatelia obce žiadajú o "sprístupnenie mailom v elektronickej podobe všetkých dostupných majetkových priznaní starostov/starostiek obce za všetky dostupné roky od platnosti ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v z. n. p. (ďalej len "ústavný zákon o ochrane verejného záujmu" alebo "ústavný zákon"), t.j. od roku 2004; zároveň žiadajú o zaslanie potvrdenia prijatia žiadosti o informácie." Obce často nevedia zákonným spôsobom tieto a podobné žiadosti vybaviť.
Ústavný zákon o ochrane verejného záujmuúčinný od 1. októbra 2004 umožňuje
prístup verejnost i
k informáciám o podaných písomných oznámeniach obecných funkcionárov využitím všeobecného
inštitútu slobodného prístupu k informáciám.
Ide o základný nástroj
spoločenskej kontroly verejnej správy
podľa
zákona o slobode informácií.
Zákon o slobode informácií rozlišuje dva právne režimy slobodného prístupu k informáciám:
a)
hromadné zverejňovanie informácií
- povinné na základe zákona voči neobmedzenému a neznámemu okruhu subjektov a
b)
individuálne sprístupňovanie informácii na žiadosť
- povinné na základe žiadosti voči konkrétnemu žiadateľovi.
Podľa dôvodovej správy k návrhu
zákona o slobodnom prístupe k informáciám
má zákon o slobode informácií vo vzťahu
k špeciálnym právnym úpravám prístupu k
informáciám charakter zákona všeobecného, ktorý sa aplikuje len vtedy, keď neexistuje špeciálna právna úprava.
V prípade konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie však musí povinná osoba preukázať existenciu a aplikovateľnosť osobitnej právnej úpravy.
Podľa
zákona o slobode informáciísú oba právne režimy slobodného prístupu k informáciám postavené na
rozdielnej východiskovej filozofii.
V prípade režimu hromadného zverejňovania informácií je totiž povinná osoba podľa
§ 2 zákona o slobode informáciípovinná zverejňovať priamo zo zákona
len pozitívne a taxatívne vypočítané informácie
.
Naopak, v prípade individuálneho sprístupňovania informácií na žiadosť (ako je tomu v analyzovanom prípade) je povinná osoba povinná sprístupniť
všetky informácie, ktoré má k dispozícii, s výnimkou tých, ktoré zákon o slobode informácií, prípadne osobitný predpis negatívne vylučuje
.
_____________________________
Ústavný zákon predstavuje na úseku sprístupňovania a zverejňovania informácií vo vzťahu k
zákonu o slobode informácií osobitnú právnu úpravu
(lex specialis)
.
_____________________________
Z hľadiska argumentov právnej logiky sa následne uplatní zásada
"Lex specialis derogat legi generali" ("Špeciálny predpis má prednosť pred všeobecným predpisom").
Znamená to, že otázky, ktoré upravuje
ústavný zákon o ochrane verejného záujmu odlišne od
zákona o slobode informácií, sa budú prednostne spravovať ústavnoprávnou úpravou a otázky výslovne odchylne
ústavným zákonom neupravené sa budú subsidiárne (podporne) spravovať zákonnou úpravou
zákona o slobode informácií.
Na prvom mieste ústavný zákon o ochrane verejného
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).