Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Predbežná otázka vo veciach miestnych daní
Dátum: Rubrika: Poznatky z praxe
Podľa právnej teórie je predbežnou otázkou taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. V praxi to znamená, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí len úsudok, t.j. nevydá o tejto otázke samostatné rozhodnutie, ale musí počkať, kým o nej rozhodne kompetentný orgán.
Na správu miestnych daní a miestneho poplatku sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Pre vyrubenie dane z nehnuteľností je podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, a to pri zohľadnení zásady hodnovernosti a záväznosti údajov katastra do preukázania opaku, ako vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z. n. p. (ďalej len "katastrálny zákon").
Predbežná otázka podľa daňového poriadku
Podľa § 22 daňového poriadku pri správe daní sa môžu vyskytnúť otázky, o ktorých rozhoduje iný príslušný orgán (napr. súd, správne orgány atď.). Na vykonané posúdenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa viaže ďalšie procesné konanie správcu dane a v konečnom dôsledku od neho závisí rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný.
V súvislosti s predbežnou otázkou vzniká správcovi dane povinnosť prerušiť daňové konanie, ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Tento procesný postup upravuje daňový poriadok v § 61 ods. 1. Podmienkou prerušenia daňového konania je však tá skutočnosť, že správca dane musí mať vedomosť o začatom konaní.
Pokiaľ sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté, a správca dane nemá vedomosť o začatom konaní o predbežnej otázke, môže si o takejto otázke urobiť úsudok sám alebo dať podnet príslušnému orgánu na začatie konania. Úsudok správcu dane o predbežnej otázke nemôže nahrádzať právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. Ak správca dane pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z posúdenia predbežnej otázky, o ktorej následne právoplatne rozhodol príslušný orgán inak, potom je naplnená jedna z podmienok pre obnovu daného konania.
Z možnosti urobiť si úsudok sú vylúčené prípady trestných činov a priestupkov. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.
Určenie príslušnosti správcu dane a predbežná otázka
Otázkou, či malo ísť o konanie o predbežnej otázke v súvislosti so sporom o určenie hraníc katastrálnych území, o ktorom nebolo rozhodnuté ku dňu právoplatnosti rozhodnutia správcu dane vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti, sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020.
Skutkový stav veci:
Mesto K. ako správca dane rozhodnutím vyrubilo spoločnosti U. s odkazom na § 99e zákona o miestnych daniach daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2016 podľa podaného daňového priznania. Následne bolo správcovi dane doručené dodatočné daňové priznanie so žiadosťou o vydanie nového rozhodnutia pre určenie novej výšky dane.
Spoločnosť poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej z 8. júna 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu K., katastrálneho odboru, ktorým bol určený priebeh hranice medzi obcou S. a mestom K. a medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech obce S. V súlade s predmetným rozhodnutím stavba súpisné č. XXXX na parcele (LV č. XXXX) nepatrí do katastrálneho územia Ž. (ďalej aj ako "sporná nehnuteľnosť"), hoci za ňu bola pôvodným rozhodnutím správcu dane vyrubená daň z nehnuteľností.
V nadväznosti na podané dodatočné daňové priznanie začal správca dane u spoločnosti daňovú kontrolu na dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobia 2013 až 2016. O daňovej kontrole vyhotovil správca dane protokol. Správca dane vychádzajúc zo skutočnosti, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach) a akcentujúc zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra do preukázania opaku (§ 70 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností), dospel k záveru, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Keďže k 1. januáru rokov 2013 až 2016 bola sporná nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností ako nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese K., katastrálne územie Ž., spoločnosťou označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa správcu dane nič nemení na správnosti jeho rozhodnutia o vyrubení dane. Nebol preto podľa správcu dane daný dôvod na podanie dodatočných daňových priznaní.
Dokazovanie bolo doplnené stanoviskom Okresného úradu K., katastrálny odbor, ktorý uviedol, že 11. novembra 2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra K. z 20. júna 2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech obce S. V nadväznosti na zrušujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 bola jeho právoplatnosťou (8. novembra 2010) opätovne obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech mesta K.
Spor medzi obcou S. a mestom K. ďalej pokračoval, pričom (v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2016 nadobudlo 10. augusta 2016 právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu K, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech obce S.
Podľa názoru odvolacieho orgánu bolo pre určenie príslušnosti správcu dane rozhodujúce práve to, ako bola sporná nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností (zásada hodnovernosti a záväznosti údajov katastra - § 70 ods. 1 katastrálneho zákona) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 99 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach). Preto odvolací orgán konštatoval, že
správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach mala vykonávať obec, na ktorej území sa sporná nehnuteľnosť na základe v tom čase existujúceho právneho stavu nachádzala k 1. januáru 2016
, teda mesto K.V podanej správnej žalobe spoločnosť - žalobkyňa zastávala názor, že vo vzťahu k daňovému konaniu o miestnej dani za rok 2016 predstavuje súdne konanie o odvolaní mesta K. proti rozhodnutiu Okresného úradu K. z 25. októbra 2013 konanie o predbežnej otázke. Táto skutočnosť musela byť správcovi dane známa, preto mal podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane alebo v odvolacom konaní odvolací orgán - žalovaný podľa § 61 ods. 6 daňového poriadku daňové konanie prerušiť do ukončenia konania o predbežnej otázke.
Porušenie predmetných ustanovení má zakladať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Odlišný zvolený postup žalovaného vystavi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Účtovníctvo ROPO a obcí 9/2024
