Pravidlá započítania pohľadávok v obciach a ROPO

Pravidlá započítania pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka

Započítanie pohľadávok je upravené predovšetkým v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.; podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie pohľadávok predstavuje právny akt, ktorým zanikajú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastane, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, konkrétne:

1. vzájomnosť pohľadávok – o vzájomné pohľadávky pôjde vtedy, ak veriteľ má pohľadávky a zároveň aj záväzky voči dlžníkovi a dlžník má záväzky a súčasne aj pohľadávky voči veriteľovi,
2. zájomné stretnutie pohľadávok – započítanie možno účinne urobiť až potom, keď sa pohľadávky stretnú, k tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t. j. zánik pohľadávok; právne účinky započítania nenastanú vtedy, ak jednostranný prejav bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli,
3. vzájomné krytie pohľadávok – pohľadávky sa započítavajú len v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti,
4. rovnaký druh pohľadávok (plnenie rovnakého druhu) – započítava sa rovnaký druh pohľadávok; pohľadávky môžu byť peňažné aj nepeňažné, v praxi ide najčastejšie o započítanie peňažných pohľadávok,
5. spôsobilosť pohľadávok na započítanie – nie všetky pohľadávky sú spôsobilé na započítanie; započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou veriteľa a dlžníka,
6. prejav smerujúci k započítaniu – vždy ide o právny úkon, z obsahu ktorého musí byť zrejmé najmä to, aká pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa.

Ak pri započítaní pohľadávok chýba ktorýkoľvek z uvedených predpokladov, právne účinky započítania pohľadávok nenastanú.

V § 581 Občianskeho zákonníka je vymedzený okruh nezapočítateľných pohľadávok, v ods. 3 cit. ustanovenia je upravená prípustnosť započítania týchto pohľadávok, a to dohodou veriteľa a dlžníka, avšak len za predpokladu, že ide o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu.

! Započítanie nie je prípustné proti:

• pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví okrem prípadu, že by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu,
• pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

! Započítať nemožno:

• premlčané pohľadávky,
• pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde,
• pohľadávky z vkladov,
• proti splatnej pohľadávke pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

♦ Príklad č. 1:
Príspevková organizácia evidovala voči dodávateľovi pohľadávku (dobropis) vo výške 500 €. Voči rovnakému dodávateľovi evidovala zároveň aj záväzok (faktúru) vo výške 1 000 €.

V tomto prípade pri vzájomnom započítaní pohľadávok, na základe dohody oboch účastníkov, zanikla pohľadávka aj  záväzok v sume 500 €, zvyšná suma 500 € ostala pohľadávkou a príspevková organizácia je povinná ju uhradiť.

***

♦ Príklad č. 2:
Rozpočtová organizácia evidovala voči dodávateľovi pohľadávku (dobropis) vo výške 1 500 €. Voči r