Oznamovanie protispoločenskej činnosti v praxi – normotvorba interného aktu obce

Cieľom príspevku je poukázať na normotvorbu pri spracovaní interného aktu (smernice) v podmienkach obcí a miest (ďalej len „obcí“). Z viacerých otázok obcí vyplynula potreba normotvorby s poukázaním na hlavné atribúty, ktoré by mala smernica v prostredí obcí obsahovať. Táto norma je povinnou súčasťou interného chodu zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami, kde zákon stavuje povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podaní „podnetov alebo oznámení“ zamestnancov (oznamovateľov) o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania.

Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti v niektorých veľkých spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci, napríklad vo forme etických kódexov.

V zmysle zákona je teda každý zamestnávateľ, ktorý spĺňa personálnu podmienku viac ako 50 zamestnancov, povinný určiť zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti alebo orgánu verejnej moci.

Interná smernica v prostredí zamestnávateľa funguje ako komunikačný kanál, prostredníctvom ktorého budú môcť zamestnanci nahlasovať takéto podnety.

Hlavný kontrolór má právo vykonávať funkciu zodpovednej osoby aj vo vzťahu k právnickým osobám v pôsobnosti obce (organizácie založené obcou s majetkovou účasťou), ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí obec. Práve definovaním v internom akte má obec právo vykonávať funkciu zodpovednej osoby prostredníctvom hlavného kontrolóra aj v uvedených organizáciách.

V prostredí obcí (pozn. autora: rovnako aj v prostredí samosprávy vyšších územných celkov) zákon stanovil, že zodpovednou osobou pre prijímanie, vybavovanie, evidovanie a odpovedanie (informovanie o výsledku prešetrenia podnetu alebo oznámenia) je hlavný kontrolór obce.

Vzťahuje sa táto povinnosť na každú obec? Zákon stanovil, že povinnosť prijať internú normu majú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú v pracovnom pomere viac ako 50 zamestnancov, a zároveň orgány (subjekty) verejnej moci, kam patria aj obce.

Z uvedeného dôvodu nie je, v prípade obcí, rozhodujúce, či majú viac ako 50 zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v pracovnom pomere s obcou, tzn., že povinnosťou obce je mať skoncipovanú internú normu. Akým spôsobom teda podľa zákona spracovať internú normu? Zákon stanovuje, aké atribúty musí obsahovať interná norma, pričom v nasledovnej časti ich bližšie predstavím v praxi.

Podávanie podnetov a oznámení

Každá obec ako subjekt verejnej správy má stanovené svoje pravidlá v zmysle vlastných zvyklostí pre podávanie podnetov alebo podávanie petícií podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v z. n. p. alebo sťažností podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p. Okrem týchto podaní je obciam známy aj iný druh podnetu – žiadosť o slobodný prístup k informáciám v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p.

Práve stanovenie vhodného spôsobu podávania podnetov a oznámení vytvára v obci stabilné a efektívne prostredie pre prijímanie podnetov a oznámení.

V príspevku uvádzam podnety/oznámenia ako nástroje, prostredníctvom ktorých môžu zamestnanc