Možnosti obce pri ochrane pred zneužívaním alkoholu

V ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. sa stanovujú tzv. obmedzujúce opatrenia, t. j. zákazy:

„(1) Zakazuje sa

a) predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie

1. osobám mladším ako 18 rokov,

2. osobám zjavne ovplyvneným alkoholom,

3. v zdravotníckych zariadeniach s výnimkou kúpeľných liečební pre dospelých,

4. na zhromaždeniach 1) a verejných kultúrnych podujatiach 2) s výnimkou piva a vína,

5. na verejných kultúrnych podujatiach 2) určených pre osoby mladšie ako 18 rokov,

b) podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich bezprostredné požitie vodičom,

c) vstupovať do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky alebo prepravy, verejný poriadok alebo vzbudzujú verejné pohoršenie.

(2) Osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok.

(3) Osoby maloleté do 15 rokov sa nesmú zdržiavať bez dozoru svojich zákonných zástupcov po 21.00 hodine na verejne prístupných miestach, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.".

(4) Obce môžu vo svojich územných obvodoch alebo v určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach.“

Zákazy v § 2 odseku 1 platia absolútne pre každého, to znamená, že pre každú fyzickú osobu aj právnickú osobu. Nové odseky 2 a 3 sa do tohto ustanovenia doplnili novelou zákona č. 219/1996 Zb., vykonanou zákonom č. 214/2009 Z. z., ktorá je účinná od 4. 6. 2009. Vložením nových odsekov sa posunulo ich číslovanie a oprávnenie obce obmedziť alebo zakázať alkohol zostalo (pôvodne to bol od. 2), len sa posunulo do ods. 4, ale tomto oprávneniu obce sa budem venovať až v ďalšom texte.

Pre uvedenú situáciu je dôležité si všimnúť, že je zakázané predávať, podávať alebo inak umožňovať požívanie alkoholických nápojov nielen mladistvým (ako si bežne každý z tohto ustanovenia zapamätá), ale aj osobám zjavne ovplyvneným alkoholom.

Porušenie tohto zákazu v ďalšom texte rozoberiem podľa toho, či niektorý zo všeobecných zákazov poruší:

1. fyzická osoba – vtedy ide o priestupok,

2. právnická osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie – vtedy ide o tzv. iný správny delikt.

Toto rozlíšenie vyplýva z definície priestupku, uvedenej v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o priestupkoch“), podľa ktorého:
„(1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“

Porušenie zákazu fyzickou osobou

Zo znenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 219/1996 Z. z. vyplýva, že ktorákoľvek fyzická osoba, (môže to byť niektorý z tých občanov, ktorí od rána na verejnosti nadmerne konzumujú alkoholické nápoje, ale napr. aj čašníčka, krčmár, predavačka v potravinách, obyvateľ obce, ktorý predáva a ponúka svoj vlastný alkohol a pod.) sa porušením tohto zákazu dopúšťa priestupku podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorý upravuje tento osobitný druh priestupkov nasledovne:

Ust. § 30

Priestu