Komentár k novele zákona o miestnych daniach

Prvá novela zákona o miestnych daniach bola schválená zákonom č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 12. 2011 (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“). Druhá novela bola schválená zákonom č. 460/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon  o miestnych daniach (ďalej len „zákon č. 460/2011 Z. z.“) s účinnosťou od 1. 12. 2012. Tretia novela zákona bola schválená zákonom č. 548/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v  z. n. p., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. 1. 2012 (ďalej len „zákon č. 548/2011 Z. z.“).

ZÁKON Č. 406/2011 Z. z.

Tento zákon v článku V. menil a dopĺňal zákon o miestnych daniach. Predmetná novela zákona doplnila § 103 o odsek 5 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením (VZN), že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestnej dane, miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 406/2011 Z. z., v prospech obce na podporu plnenia jej úloh.

ZÁKON Č. 548/2011 Z. z.

Tento zákon v článku III. menil a dopĺňal zákon o miestnych daniach. Novela zákona doplnila zákon o miestnych daniach o podávanie dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľností, vyrubenie miestnej dane a poplatku podľa pomôcok, označovanie platby miestnej dane a poplatku, zánik práva vyrubiť daň z nehnuteľností a elektronické služby.

Dôležité zmeny

Ust. § 19a zákona o miestnych daniach – Dodatočné daňové priznanie

Podľa predmetného ustanovenia povinnosť podať dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností vzniká daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na príslušné zdaňovacie obdobie a následne zistí, že daň má byť vyššia, ako bola vypočítaná v podanom daňovom priznaní alebo daň vypočítaná v podanom priznaní má byť nižšia. Oprávnenie podať dodatočné daňové priznanie vzniká daňovníkovi napríklad v tom prípade, ak z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností v lehote na podanie daňového priznania, pričom nesprávne zaradil stavby do predmetu dane zo stavieb. Dôvodom pre podanie dodatočného daňového priznania je aj skutočnosť, že daňovník v podanom daňovom priznaní neuviedol všetky nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v priebehu zdaňovacieho obdobia.

V nadväznosti na podávanie dodatočného daňového priznania bolo potrebné upraviť aj lehotu na jeho podanie. Ak daňovník zistí, že daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní má byť vyššia, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V prípade, že daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní má byť nižšia, v takomto prípade je daňovník oprávnený podať dodatočné daňové priznanie najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie.

Ust. § 20 zákona o miestnych daniach – vyrubenie

Doterajšie znenie § 20 ods. 1, 2 a 3 upravuje vyrubenie dane z nehnuteľností. Odsekom 4 a 5 bolo doplnené vyrubenie rozdielu dane z nehnuteľností po podaní dodatočného daňového priznania.

Správca dane po podaní dodatočného daňového priznania vyrubí rozdiel dane z nehnuteľností rozhodnutím na to zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, a tiež na nasledujúce zdaňovacie obdobia, na ktoré sa dodatočné daňové priznanie vzťahuje. Ak daňovn