Inventarizácia majetku a záväzkov v organizáciách štátnej správy a samosprávy

Právna úprava

Základnou právnou úpravou vymedzujúcou inventarizáciu je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktorý v § 29 a § 30 upravuje pojem inventarizácie, termíny a spôsob vykonania, ako aj povinnosti vyplývajúce z inventarizácie. V prípade zistenia rozdielov je potrebné tieto rozdiely zúčtovať. Ako vysporiadať rozdiely, ktoré boli zistené pri inventarizácii a upraviť ocenenie majetku, je uvedené v príslušných ustanoveniach opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce v znení neskorších predpisov.

Okrem týchto všeobecne záväzných právnych predpisov neexistuje v slovenskej republike právny predpis, ktorý by bližšie upravoval procesy a spôsob vykonania inventarizácie.

Pojem inventarizácia

V zmysle § 29 zákona o účtovníctve sa inventarizáciou overuje, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Ďalej sa ňou zisťuje preukaznosť účtovníctva, ochrana majetku a zodpovednosť za majetok. Inventarizácia majetku je teda proces:

1. zisťovania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov inventúrou,
2. vyhotovenie inventúrnych súpisov na základe zistených skutočností z inventúry,
3. porovnávania skutočného stavu s účtovným stavom na účtoch hlavnej knihy (skutočný aj účtovný stav by mali byť v súlade),
4. vyčíslenia inventarizačných rozdielov,
5. zistenia príčin inventarizačných rozdielov a osôb zodpovedných za vznik rozdielov,
6. posúdenia reálnosti oceňovania majetku,
7. vyhotovenia inventarizačných zápisov,
8. zaúčtovania prípadných inventarizačných rozdielov (všetky inventarizačné rozdiely – manko aj prebytok je nevyhnutné zaúčtovať ako účtovné prípady bežného roka) a zúčtovanie zníženia ocenenia majetku prostredníctvom opravných položiek.

Pri výkone inventarizácie sa organizácie môžu okrem všeobecne záväzných právnych predpisov spoliehať na „najlepšiu prax“ (z angl. best practice), čiže môžu využívať skúsenosti a metódy, ktoré sa v minulosti osvedčili, ak neporušujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. V organizáciách je možné vytvoriť interné riadiace akty, ktoré spresňujú jednotlivé činnosti v rámci organizácie a vymedzujú kompetencie. Ďalší z možných spôsobov je príkazom riaditeľa prideliť povinnosti a kompetencie v rámci inventarizácie. Vo väčších organizáciách, prípadne ak má organizácia väčší majetok, je účelné inventarizáciu vykonávať prostredníctvom inventarizačných komisií.

Inventúra

Skutočný stav majetku sa zisťuje inventúrou. Podľa charakteru dlhodobého majetku a záväzkov sa v zmysle § 30 ods.1 zákona o účtovníctve používajú nasledovné metódy uskutočnenia inventúry:

• Fyzická inventúra (počítaním, vážením, meraním a pod.) sa vykonáva pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy. Fyzickou inventúrou sa zisťuje stav hmotného majetku, ako sú dopravné prostriedky, stroje, prístroje, výpočtová a kancelárska technika, inventár, zásoby, peňažné prostriedky a pod.
• Dokladová inventúra (prostredníctvom účtovných dokladov pomocou rôznych písomností, spisov, zmlúv, dohôd a pod.) sa vykonáva pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru. Takýmto spôsobom sa inventarizujú napríklad poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok, nedokončené investície nehmotného charakteru (napríklad faktúry na prácach pri do