Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok v účtovníctve štátnych rozpočtových organizácií

V legislatíve Slovenskej republiky majetok ako všeobecnú kategóriu upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Majetok je definovaný v ust. § 2, ods. 4 zákona o účtovníctve ako tie aktíva účtovnej jednotky (ÚJ), ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky ÚJ a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve.

Ak detailnejšie rozanalyzujeme základnú definíciu majetku, môžeme sa zaoberať takými pojmami, ako sú aktíva a ekonomický úžitok.

Pre lepšie pochopenie týchto pojmov nájdeme oporu opäť v zákone o účtovníctve.

Aktívami rozumieme také ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a očakáva sa od nich, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky.

Aktíva pozostávajú z majetku a iných aktív. Majetok vykazuje ÚJ, účtujúca v sústave podvojného účtovníctva v súvahe na strane aktív. (Pozn. autora: Ak ÚJ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, majetok vykazuje vo výkaze majetku a záväzkov.)

Iné aktíva eviduje ÚJ na podsúvahových účtoch a informáciu o nich uvádza v poznámkach ako súčasti účtovnej závierky.

Ekonomický úžitok je taká možnosť, ktorá priamo alebo nepriamo prispieva k toku peňažných prostriedkov alebo ekvivalentov peňažných prostriedkov.

Zákon o účtovníctve upravuje všeobecnú charakteristiku majetku, jeho oceňovanie a inventarizáciu.

Členenie majetku v zmysle zákona o dani z príjmov

Zdroj: Vlastné spracovanie autora

Ďalšou právnou normou, ktorá dotvára legislatívny rámec, je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach člení majetok na jednotlivé zložky, bližšie ich špecifikuje a upravuje aj oblasť odpisovania a technického zhodnotenia majetku.