Daňový poriadok – najpodstatnejšie zmeny oproti predošlej právnej úprave

Daňový poriadok je procesný zákon, ktorý zrušil zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“).

Aj keď s účinnosťou od 1. 1. 2012 obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku postupuje už podľa daňového poriadku, v súlade s prechodnými ustanoveniami tohto zákona budú ešte niektoré konania dobiehať podľa zákona o správe daní.

Napríklad ak daňová kontrola bola začatá a nebola ukončená do účinnosti tohto zákona,  dokončí sa podľa zákona o správe daní.

Zámerom tohto článku je poskytnúť základnú informáciu o štruktúre daňového poriadku, poukázať na nové ustanovenia,  ako aj rozdiely oproti zákonu o správe daní a z toho vyplývajúce zmenené postupy správcu dane – obce pri správe miestnych daní a miestneho poplatku.

Daňový poriadok obsahuje základné pravidlá a princípy všeobecne platné pre všetky druhy daní, teda aj pre miestne dane a miestny poplatok, ktoré upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Špecifiká platné pre jednotlivé daňové zákony budú upravené priamo v týchto hmotnoprávnych predpisoch. Výnimku tvoria sankcie, ktoré sú upravené v daňovom poriadku, ale aj v niektorých hmotnoprávnych predpisoch, ak ide o špecifiká týkajúce sa príslušnej dane.

Daňový poriadok je rozdelený na 7 častí, jednotlivé časti sú rozdelené na hlavy, diely a oddiely.

PRVÁ ČASŤ  – ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Základné ustanovenia

• V základných ustanoveniach (§ 1 daňového poriadku) je stanovený predmet a rozsah pôsobnosti daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa daňového poriadku sa postupuje len vtedy, ak zákon o miestnych daniach neustanovuje inak. To znamená, že úprava v hmotnoprávnom predpise má prednosť pred úpravou v procesnom zákone.
• Ust. § 2 daňového poriadku definuje základné pojmy, ktoré sa používajú v daňovom poriadku, a to: správa daní, daň, daňové konanie, daňový preplatok, daňový nedoplatok, daňová pohľadávka, oznamovacia povinnosť. K určitej zmene oproti zákonu o správe daní došlo v zadefinovaní pojmu „správa daní“, ktorou je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Daňou sa na účely tohto zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený zákonom o miestnych daniach.
• Novým ustanovením v tejto časti daňového poriadku je zákonná úprava používania štátneho jazyka pri správe daní ustanovená v § 5. Pri správe daní sa používa štátny jazyk a všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Predmetné ustanovenie sa použije, ak osobitný predpis, ktorým je napríklad zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v z. n. p., neustanovuje inak.
• K podstatným zmenám došlo v § 9 zastupovanie. Prvou zmenou je skutočnosť, že pri písomnom plnomocenstve sa nevyžaduje úradné overenie podpisu, tak ako to ukladal zákon o správe daní. Z dôvodu zamedzenia aplikačných problémov je v daňovom poriadku priamo upravený deň, kedy je plnomocenstvo účinné voči správcovi dane, týmto dňom je deň doručenia plnomocenstva správcovi dane. Ďalšou podstatnou zmenou je to, že ak daňový subjekt má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu Európskej únie, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Podania

• Ustanovenie § 13 daňového poriadku upravuje spôsoby podania,  ako aj náležitosti podania, pričom zákon priamo zakotvuje povinnosť podpísať podanie osobou, ktorá ho podala. Významnou zmenou je postup správcu dane v prípade, ak podanie obsahuje nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovania a daňový subjekt tieto nedostatky neodstráni v lehote stanovenej vo výzve a požadovanom rozsahu. Takéto podanie sa bude považovať za nepodané a správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
• Daňový poriadok ustanovuje v § 14 povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami určitému okruhu osôb, ktorými sú daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty; daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní; advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Predmetné ustanovenie  § 14 daňového poriadku  bude účinné až od 1. apríla 2012.
• Druhá hlava prvej časti daňového poriadku upravuje podávanie daňového priznania, dodatočného daňového priznania alebo opravného daňového priznania. Súčasne je stanovený postup správcu dane ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prílohy daňového priznania predložené daňovým subjektom,  vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne. V tomto prípade správca dane vyzve daňový subjekt na odstránenie nedostatkov takéhoto podania, pričom následkom nevyhovenia výzve je možnosť určiť daň podľa pomôcok ale