Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na cintoríne v obci
Dátum: Rubrika: Správne právo
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Na obce ako správcov pohrebiska sa často obracajú pozostalí s nárokmi na náhradu škody spôsobenej najčastejšie vis maior (vyššou mocou, resp. prírodnými živlami ako napr. víchricou a popadanými stromami) na ich majetku, t. j. na pomníkoch, hrobkách a na príslušenstve hrobu. Príspevok analyzuje povinnosti prevádzkovateľa pohrebiska vo veci zodpovednosti za škodu na týchto veciach pozostalých.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
vis maior
treba vyriešiť viacero parciálnych otázok, najmä:-
čo je predmetom nájomnej zmluvy medzi obcou ako správcom a prevádzkovateľom cintorína a obyvateľmi obce ako nájomcami hrobových miest?
-
kto zavinil spôsobenú škodu?
-
je rozdiel medzi pojmami
hrobové miesto
a
príslušenstvo hrobu
?Relevantná právna úprava
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") "
nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky."
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka stanovuje, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka
"komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
"Podľa § 21 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o pohrebníctve") platí:
(1) Právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy.
(2) Uzavretím nájomnej zmluvy prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov. (...)
Nájomca hrobového miesta je povinný udržiavať prenajaté hrobové miesto v poriadku a zabezpečiť, aby príslušenstvo k hrobu neohrozilo bezpečnosť návštevníkov pohrebiska, a to na vlastné náklady [§ 24 písm. c) zákona o pohrebníctve].
Ustanovenie § 2 aa) zákona o pohrebníctve definuje hrobové miesto ako
"miesto na pohrebisku, ktoré je určené na vybudovanie hrobu, hrobky alebo miesto na uloženie urny.
"Podľa § 22 ods. 6 zákona o pohrebníctve:
„Ak prevádzkovateľ pohrebiska vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. c) a nájomca je známy, výpovedná lehota uplynie do jedného roka odo dňa doručenia výpovede. Prevádzkovateľ pohrebiska vyzve nájomcu, aby najneskôr do tejto lehoty odstránil z hrobového miesta príslušenstvo hrobu; ak ho v tejto lehote neodstráni, po uplynutí výpovednej lehoty ho prevádzkovateľ pohrebiska, ktorý prevádzkuje pohrebisko ako živnosť, odovzdá obci; po uplynutí výpovednej lehoty sa príslušenstvo hrobu považuje sa opustenú vec.“
Z judikatúry
V rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 31. januára 2018, sp. zn. 10 Co/179/2017 sa uvádza:
"Nájomca hrobového miesta v závere odvolania poukázal na nemožnosť disponovať s predmetom svojho vlastníctva - príslušenstvom hrobu."
"Zákon rozlišuje na jednej strane pojem "hrobové miesto" a "hrobové príslušenstvo" na strane druhej. Hrobové príslušenstvo nie je súčasťou hrobového miesta (...), to vyplýva aj z toho, že je na hrobovom mieste umiestnené len na dobu trvania nájomnej zmluvy a potom musí byť odstránené."
(Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1079/2013, zo dňa 25. marca 2015)Zodpovednosť za škodu
Vyššia moc (lat.
vis maior
) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. Môže ju predstavovať neovplyvniteľné štátne nariadenie alebo prírodná udalosť. V poistení majetku je vo väčšine prípadov
vis maior
podmienkou pre vznik poistnej udalosti. Tá je totiž definovaná ako náhodná udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť. Pri poistení zodpovednosti je, naopak, škoda
vis maior
, čiže živelná udalosť vylúčená z poistného krytia.Z právnej úpravy vyplýva, že uzavretím nájomnej zmluvy medzi prevádzkovateľom a správcom pohrebiska, t.j. obcou a vlastníkmi konkrétnych náhrobných kameňov vznikol právny vzťah. Zmluvnými stranami tohto právneho vzťahu je obec ako prenajímateľ hrobového miesta a konkrétny nájomca hrobového miesta.
Ako vyplýva z právnych predpisov a judikatúry súdov,
je potrebné rozlišovať medzi pojmom "hrobové miesto" a pojmom "príslušenstvo hrobu".
Škody, ktorých sa nájomcovia hrobového miesta voči obciam dovolávajú, sú škody, ktoré utrpeli na príslušenstve hrobu - na pomníkoch a náhrobných kameňoch. Vlastníkom príslušenstva hrobu nie je obec, ale samotný nájomca hrobového miesta.Povinnosť obce ako správcu a prevádzkovateľa je zabezpečiť, aby bolo hrobové miesto odovzdané tak, aby ho bolo možné užívať. Po jeho odovzdaní je už zákonnou povinnosťou konkrétneho nájomcu hrobového miesta zabezpečiť, aby príslušenstvo k hrobu (náhrobné kamene a pomníky) neohrozilo bezpečnosť návštevníkov pohrebiska. Túto povinnosť musí podľa zákona vykonať na vlastné náklady.
Ak sa nájomca hrobové miesto rozhodne využívať spôsobom, že naň uloží náhrobný kameň alebo náhrobný pomník, toto príslušenstvo hrobového miesta je už jeho vlastníctvom. Vlastník má na jednej strane zo zákona povinnosti, v prvom rade všeobecnú prevenčnú povinnosť, aby si počínal tak, aby jeho majetok nebol ohrozený a nevznikli na ňom škody. V prípade, že v čase pred búrkou bolo možné predpokladať vznik takýchto škôd, bola povinnosť prevencie a predpokladu vzniku škôd úlohou vlastníka tohto príslušenstva hrobového miesta. Na druhej strane, vlastník má aj vlastnícke práva. V tejto situácii, ak chce vlastník chrániť náhrobný kameň alebo pomník pred živelnou pohromou alebo vandalmi, má právo na poistenie svojho majetku.
Škoda, ktorá na náhrobných kameňoch a pomníkoch vznikla, je škoda spôsobená živelnou udalosťou
vis maior
, pričom ide o kvalifikovanú udalosť. V prípadoch
vis maior
, ak by aj došlo k poškodeniu majetku v právnom vzťahu medzi dvomi vlastníkmi vplyvom živelnej udalosti, zodpovednosť je vylúčená z poistného krytia, keďže majiteľ má možnosť sa zo zodpovednosti vyviniť.Záver
Predmetom nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom - obcou ako správcom pohrebiska a nájomcom je hrobové miesto. Škoda, ktorej sa obyvatelia domáhajú, nebýva spôsobená na predmete tejto nájomnej zmluvy, ale na príslušenstve hrobu
, resp. na náhrobných pomníkoch a náhrobných kameňoch, ktorých majiteľom je už konkrétny nájomca hrobového miesta.Každý vlastník majetku má právo si svoje vlastníctvo poistiť, v prípade náhrobných kameňov a pomníkov napríklad pripoistením k nehnuteľnosti alebo domácnosti, a do poistenia má možnosť zahrnúť aj prípad škody, ktorá bude spôsobená prírodnou udalosťou.
Iná situácia by nastala, ak by bola škoda spôsobená správcom pohrebiska (obcou), napríklad pri vykonávaní určitých terénnych úprav, alebo ak by došlo k pádu stromu pri jeho úprave. V tomto prípade by došlo zo strany správcu pohrebiska k porušeniu jeho právnej povinnosti ako prevádzkovateľa pohrebiska a k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Obec nie je nositeľom zodpovednosti za škody vzniknuté na náhrobných kameňoch a pomníkoch, keďže tieto sú vlastníctvom nájomcov hrobových miest
a práve vlastník je nositeľom prevenčnej povinnosti chrániť si svoj majetok a na druhej strane práva daný majetok si pre prípad škôd pripoistiť (napr. k poisteniu nehnuteľnosti alebo domácnosti).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 1/2022
