Zmeny v Zákonníku práce účinné od 1. januára 2020

Zavedenie tohto príspevku má za cieľ podporovať šport u detí a mládeže prostredníctvom dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa. Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať tento príspevok, je potrebné zamyslieť sa nad tým, či zavedenie príspevku nemá vplyv výlučne na chod pracovnoprávnej agendy u zamestnávateľov. Zavedenie poskytovania príspevku zamestnávateľom má vplyv aj na dokumentáciu ohľadne povinností podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len "nariadenie GDPR").

Keďže zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať tento príspevok, je jeho zavedenie zo strany zamestnávateľa dobrovoľné. Keďže ide o fakultatívne poskytovaný príspevok, tak počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa nie je rozhodujúci tak, ako je to pri príspevku na rekreáciu.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok poskytovať, tak musí (v súlade s § 152b Zákonníka práce) splniť nasledujúce podmienky:

Základnou podmienkou je teda existencia pracovného pomeru. Nie je rozhodujúce, či ide o pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Rovnako nie je pre poskytnutie príspevku dôležité ani to, či ide o pracovný pomer na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas.

Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru, a to po dobu najmenej 24 mesiacov sa posudzuje obdobne ako pri príspevkoch na rekreáciu. Trvanie pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahujú oprávnené výdavky - to bude uvedené na doklade, ktorý zamestnancovi vydá športová organizácia.

Príspevok je oslobodený od dane z príjmov aj vtedy, keď nejde o jednu nepretržite trvajúcu pracovnú zmluvu, ale ak ide na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov.

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neupravuje, akou formou má zamestnanec o príspevok požiadať, t.j., či má zamestnanec žiadosť podať písomne, alebo postačí požiadať e-mailom a pod. Avšak odporúčam, aby si zamestnávateľ definoval postup v internom predpise (napr. smernici) a pripravil aj formulár (vzor žiadosti), ktorý zamestnanec v prípade potreby vyplní.

K žiadosti zamestnanec prikladá doklad, ktorým preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa. Doklad sa predkladá v lehote do 30 dní odo dňa jeho vydania zo strany športovej organizácie. Súčasťou predmetného dokladu musí byť:

Podľa § 152b ods. 5 Zákonníka práce sa splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posudzuje na strane zamestnanca vždy ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad o oprávnených výdavkoch na športovú činnosť dieťaťa.

Zákonník práce tiež ustanovuje, že ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak, tak v prípade splnenia podmienok zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy.

Nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa majú aj napr. zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, alebo práceneschopní zamestnanci, ak sú u zamestnávateľa zamestnaní nepretržite najmenej 24 mesiacov, pretože podmienky podľa § 152b Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru zamestnanca.

Zákonník práce neobsahuje úpravu, či si príspevok na športovú činnosť môžu uplatniť súčasne obaja rodičia na to isté dieťa a na tie isté oprávnené výdavky. Takže v praxi to vylúčené nie je.

Podľa Zákonníka práce sa príspevok na športovú činnosť dieťaťa poskytuje v sume 55 % oprávnených výdavkov, avšak najviac v celkovej sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. Ak teda zamestnanec zaplatí za športovú činnosť dieťaťa/detí 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, že zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa/detí vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na športovú činnosť dieťaťa/detí. Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zákonník práce nebráni tomu, aby si zamestnanec v priebehu roka uplatnil nárok na príspevok viackrát, a to na základe viacerých dokladov na nižšie sumy. Zamestnávateľ mu bude postupne vyplácať príspevky a sledovať, či sa neprekročí limit 275 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom tomuto kratšiemu pracovnému času.

* * *

Výhoda poskytovania príspevku a motivácia pre zamestnávateľov spočíva v skutočnosti, že príspevok je oslobodený od daní a odvodov. Zamestnávateľ si tak môže zahrnúť príspevky poskytnuté zamestnancom do daňových výdavkov, čo vedie k zníženiu dane z príjmov. Poskytnutie príspevku je tak pre zamestnanca aj zamestnávateľa finančne výhodnejšie než priama finančná odmena, ktorá podlieha plateniu daní a odvodov.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže príspevok uplatniť len u jedného zamestnávateľa.

Príspevok možno poskytnúť najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť aj ďalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Ak u zamestná­vateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak zamestnávateľ môže rozhodnúť o podmienkach poskytovania príspevku samostatne svojím rozhodnutím.

Oprávnenými výdavkami sú podľa § 152b ods. 2 Zákonníka práce preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka. Takýmito výdavkami sú napr. členský príspevok hradený športovej organizácii na výjazdy, turnaje, športové oblečenie a pod.

Zákonník práce ustanovuje okruh osôb - detí, na ktoré je možné použiť (čerpať) príspevok. Okrem vlastného dieťaťa zamestnanca sa za dieťa považuje tiež:

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré počas kalendárneho roka dovŕši 18 rokov veku, možno poskytnúť za celý kalendárny rok, v ktorom zamestnanec žiada o príspevok, a to kedykoľvek až do konca kalendárneho roka, nielen do dňa dovŕšenia 18 rokov veku dieťaťa zamestnanca.

Pri poskytovaní príspevku na športovú činnosť dieťaťa dochádza zo strany zamestnávateľa aj k spracúvaniu osobných údajov, a to nielen zamestnancov, ale aj ich detí, na ktoré je možné príspevok uplatniť. V rámci agendy ochrany osobných údajov ide o ďalší účel spracúvania osobných údajov v rámci mzdovej a personálnej agendy. Je preto potrebné:

Zamestnávateľ je v súvislosti s vyššie uvedeným povinný zabezpečiť:

Na spracúvanie údajov v rámci tejto agendy nie je potrebný súhlas zamestnanca. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR je spracúvanie zákonné vtedy a v tom rozsahu, ak je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa (zamestnávateľa). Tento právny základ spracúvania osobných údajov môže prevádzkovateľ využiť, ak ide o zákonnú povinnosť, nie oprávnenie či možnosť zakotvenú v zákone.

V legislatíve Slovenskej republiky je v osobitných predpisoch spravidla spracúvanie osobných údajov definované ako možnosť, nie ako zákonná povinnosť. V prípade zákonnej možnosti budú musieť prevádzkovatelia nájsť iný vhodný právny základ, napr. oprávnený záujem prevádzkovateľa v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia GDPR. V tomto prípade je však nevyhnutné, aby prevádzkovateľ spracoval test proporcionality. Z výsledku testu proporcionality má vyplynúť, či oprávnený záujem prevádzkovateľa prevyšuje nad právami a slobodami dotknutých osôb, ktorých osobné údaje majú byť spracúvané.