Zavedenie miestneho poplatku za rozvoj

Pôvodný zámer zákonodarcov (išlo o poslanecký návrh zákona) bol začleniť, resp. doplniť legislatívne miestny poplatok za rozvoj do zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), ktorého názov z hľadiska legislatívneho nie je možné meniť, keďže zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku upravuje len jeden druh poplatku, a to poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné úpravy, a tiež aj preto, že miestny poplatok za rozvoj má osobitnú povahu, ktorého uloženie je založené na dobrovoľnosti obce a schvaľuje sa prostredníctvom VZN obce.

Tiež zo všeobecnej teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť a zdaňuje sa určitý zdaniteľný príjem, avšak pri miestnom poplatku za rozvoj nejde o činnosť, ale o rozvoj určitých (územným plánom na to určených) pozemkov na určitý účel.

Rozvojom – developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, ktorým je samospráva obce/mesta. Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občianska vybavenosť a pod.

Predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady, a z týchto dôvodov bola legislatívna úprava miestneho poplatku za rozvoj zverejnená novým osobitným zákonom.

Zámer zástupcov územných samospráv miest a obcí zaviesť do praxe takýto poplatok nebola myšlienka úplne nová v čase jeho návrhu, samospráva sa zaoberala možnosťou zaviesť poplatok za rozvoj súvisiaci s rýchle sa rozvíjajúcou rozsiahlou výstavbou obytných domov a veľkých bytových komplexov predovšetkým prostredníctvom tzv. developerov, už niekoľko rokov.

Zavedeniu tohto poplatku prebehla aj dostatočná rozprava tak na pôde ministerstva, ako aj vrcholových zástupcov samospráv predovšetkým väčších miest na Slovensku. Čas na jeho zavedenie dozrel až v posledných rokoch, keď došlo k rozsiahlej výstavbe a celej infraštruktúre s výstavbou súvisiacej, spojenej aj s navyše výdavkami na jej zabezpečenie zo strany miest a obcí.

Pozn. autora: developer – hlavný investor; developer je spoločnosť zastrešujúca výstavbu, ktorá sa o projekt investičnej výstavby „stará“ od štádia príprav (kúpa pozemku/projektu, vyjednávanie s mestom, architektonické riešenie), cez zabezpečenie financovania a výstavby až po samotný predaj, resp. prenájom. Niekedy sa zamieňa s pojmom „investor“.

Miestny poplatok za rozvoj (ďalej len „ miestny poplatok“) v rámci samosprávy sa bude vyberať tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, t. j. realizácia investičnej výstavby nehnuteľností rôzneho využitia od bývania až po stavby výrobného charakteru určené na ­podnikateľské účely alebo stavieb s viacúčelovým využitím.

Miestny poplatok v takýchto prípadoch bude príjmom obce, ktorá ho vyberie na zlepšenie príjmov časti rozpočtu obce.

Ide o nový druh miestneho poplatku v oblasti samosprávy obcí, ktorého výber od poplatníka je založený na dobrovoľnosti obce zaviesť jeho vyberanie, pričom jeho zavedenie je podmienené jeho vyhlásením prostredníctvom VZN.

Predpokladá sa, že:

• miestny poplatok bude plniť funkciu rozvojovú v pôsobnosti územnej samosprávy, kde vznikne na základe rozvoja príslušnej časti na území obce aj potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry,
• miestny poplatok bude jedným zo zdrojov vybudovania infraštruktúry nových územných častí obcí,
• zavedením miestneho poplatku dôjde k eliminácii dohôd na rôznych plneniach, ktoré často ani nesúviseli so samotnou výstavbou medzi obcou a investorom (developerom) a stanovia sa jednoznačné pravidlá pri výstavbe v obci.

Ak sa obec rozhodne miestny poplatok zaviesť, potom po schválení jeho zavedenia prostredníctvom obecného za