Energetickou efektívnosťou
podľa zákona o energetickej efektívnosti je
"proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov."
Podľa uvedenej definície energetickej efektívnosti, tento proces zahŕňa aj správanie konečných spotrebiteľov. Na účely vymedzenia vzťahu štátu a obce v danej oblasti je potrebné zameranie na technické, hospodárske a prevádzkové zmeny.
Vzhľadom na cieľ, ktorým je v oblasti životného prostredia dosiahnutie úspor energie, zákonodarca reagoval novelou zákona o energetickej efektívnosti, a to zákonom č. 4/2019 Z.z., konkrétne zmenami najmä v oblasti verejnej správy, ktorú definoval ako verejný sektor, pretože má obrovský potenciál na úsporu energie. Zákonodarcov cieľ bol uložiť povinnosť šetriť energiou predovšetkým tým, ktorí môžu spotrebu významne znížiť. Vzhľadom na to, že za verejný sektor sa považuje aj územná samospráva, je potrebné zvýrazniť spoluprácu medzi štátom a obcou ako jednotkou územnej samosprávy významne ovplyvňujúcou kvalitu života obyvateľov na danom území.
Prvou oblasťou, kde dochádza k vzájomnej kooperácii štátu a obce v oblasti energetickej efektívnosti, a teda v oblasti "úspory energie", je
legálne vymedzenie zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor
. Podľa § 18 ods. 1 zákona o energetickej efektívnosti:
"Zmluva o energetickej efektívnosti, ktorej prijímateľom garantovanej energetickej služby je verejný subjekt, je zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor nemôže mať dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu."
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor
(ďalej len "zmluva o energetickej efektívnosti") musí byť v súlade s metodikou Eurostatu vydanou 8. mája 2018, a preto spôsob financovania zmluvy o energetickej efektívnosti musí zabezpečiť, aby zmluva nezvyšovala verejný dlh Slovenskej republiky. Na tento účel zákonodarca reagoval splnomocňovacím ustanovením v § 18 ods. 6 zákona o energetickej efektívnosti:
"Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejní vzor zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, ktoré vypracuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ak je zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor v súlade so vzorom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a metodikou na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, považuje sa za zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorá nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu."
Ide teda o zákonné splnomocnenie Ministerstva hospodárstva SR, aby na svojom webovom sídle zverejnilo vzor zmluvy o energetickej efektívnosti vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby. Oba vzory vypracuje Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. Podľa § 18 odseku 6 zákona o energetickej efektívnosti za zmluvu o energetickej efektívnosti, ktorá nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, sa považuje zmluva, ktorá je v súlade so vzorom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a metodikou na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor. Zákonodarca autoritatívne
ex lege
ustanovil obsah zmluvy o energetickej efektívnosti bez toho, aby obec mohla ovplyvniť podstatné náležitosti a uzatvorenie takejto zmluvy. Uvedená požiadavka záväznosti vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti, ako aj druhá požiadavka týkajúca sa iba takých zmlúv, ktoré spĺňajú podmienky jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu, má tendenciu sa javiť ako neprimeraný zásah zo strany zákonodarcu do zmluvnej slobody obce a práva obce na samostatné hospodárenie. Podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR:
"Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami."
Obec je samosprávna územná jednotka, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Iba zákonom možno určovať podmienky hospodárenia obcí, a teda nie dokumentom, ale zmluvou o energetickej efektívnosti, ktorá nemá ani formu podzákonného právneho predpisu, ale iba vzoru, ktorý je zverejnený na webovom sídle ústredného orgánu štátnej správy. Priama záväznosť zmlúv o energetickej efektívnosti zasahuje do historického konceptu obce, ktorým je samostatné hospodárenie a rozhodovanie. V súlade s čl. 67 ods. 2 a 3 Ústavy SR:
"Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom."
Aby sa zákonodarca dostal do roviny zákona, nemohol by záväznosť predmetnej zmluvy presúvať na webové sídlo ústredného orgánu štátnej správy, ale obsah zmluvy by vymedzil v zákone. Jednoznačné nie je ani to, v akom rozsahu sa zmluva o energetickej efektívnosti dá považovať za záväznú, keďže obsah zmluvy tvoria aj ďalšie náležitosti zmluvy nad rámec zákona o energetickej efektívnosti. Dôležité okolnosti pri uzatváraní zmluvy o energetickej efektívnosti sú aj jednotlivé špecifiká obcí, ktoré je potrebné zohľadňovať. Všeobecná záväznosť vzorovej zmluvy pre všetky projekty garantovanej energetickej služby všetkých verejných subjektov neumožňuje realizáciu projektov, ktoré síce nie sú v súlade s metodikou Eurostatu, ale napriek tomu predstavujú prínos pre energetickú efektívnosť verejného sektora. Takáto úprava vylučuje využitie výhod vyplývajúcich z realizácie projektov zvyšovania energetickej efektívnosti realizovaných formou Garantovanej energetickej služby (ďalej len "GES")v takých prípadoch, ktoré nespĺňajú podmienky jednotnej metodiky platnej pre EÚ. V praxi môže ísť napr. o projekty zamerané na rekonštrukciu zdrojov tepla vo verejných budovách. Realizácia takéhoto typu projektov prostredníctvom GES v praxi prináša výhody, ako napr. zabezpečenie financovania investícií, zníženia prevádzkových nákladov a garanciu za dosiahnutie úspor energie prevyšujúce nevýhody plynúce z limitovaného vplyvu týchto projektov na verejný dlh. Generálnym zákazom týchto projektov mimo metodiky Eurostatu tak dôjde k ekonomicky neodôvodnenému obmedzeniu potenciálu zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov a zníženiu objemu benefitov, ktoré využitie GES vo verejnom sektore prináša. Takáto úprava predstavuje zásah do kompetencií samosprávy starať sa o svoj majetok.
Zmluva o energetickej efektívnosti musí spĺňať obsahové náležitosti
podľa § 18 ods. 2 zákona o energetickej efektívnosti:
"zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, záruka garantovaných úspor energie počas trvania zmluvy alebo dátum, kedy sa má zmluvne určená hodnota zlepšenia energetickej efektívnosti dosiahnuť, referenčná spotreba energie v energetickom a finančnom vyjadrení, prepočet garantovaných úspor energie, ak sa zmenia vstupné parametre oproti referenčnej spotrebe energie, povinnosti zmluvných strán, ak sa nedosiahnu zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, povinnosti zmluvných strán, ak sa prekročia zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, a spôsob použitia peňažného rozdielu, povinnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby predkladať prijímateľovi garantovanej energetickej služby aspoň raz ročne správu o vyhodnotení zmluvne určených hodnôt zlepšenia energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby uhradiť cenu garantovanej energetickej služby v určenom termíne a spôsob úhrady, spôsob a formu platieb za služby, úspory a investície, spôsob financovania garantovanej energetickej služby, ktorý nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, zodpovednosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby za správnosť projektu a za realizáciu navrhnutých opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť podmienky na realizáciu opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť správne prevádzkovanie dodanej technológie, zariadenia alebo budovy, doba vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, doba, na ktorú sa zmluva uzatvára, ustanovenia o meraní a overovaní dosiahnutých garantovaných úspor energie, ustanovenia o kontrolách kvality, ustanovenia zahŕňajúce rovnocenné požiadavky do všetkých subdodávateľských zmlúv s tretími stranami, povinnosť dokumentovať všetky zmeny uskutočnené počas projektu, podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu zmluvy, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú; výpovedná lehota nemôže byť dlhšia ako jeden rok od doručenia výpovede a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď, popis stavu, v akom má byť majetok vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby ku dňu skončenia zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor."
Zákon o energetickej efektívnosti v § 18 ods. 3 až 5
rieši právne následky predčasného ukončenia zmluvy o energetickej efektívnosti
vo forme vysporiadania vzájomných záväzkov zmluvných strán z dôvodov na strane poskytovateľa alebo prijímateľa garantovanej energetickej služby. Zákon o energetickej efektívnosti počíta aj s ukončením zmluvy o energetickej efektívnosti bez ohľadu na vôľu zmluvných strán a tiež na základe dohody medzi poskytovateľom a prijímateľom GES.
Novelou č. 4/2019 Z.z. sa spresňuje definícia zmluvy o energetickej efektívnosti
v súlade so zákonmi upravujúcimi majetok obcí, majetok vyšších územných celkov, majetok verejnoprávnych inštitúcií a štátu. Podľa § 18 ods. 2 písm. o) zákona o energetickej efektívnosti:
"Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor musí obsahovať rozsah a podmienky prenechania majetku vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby poskytovateľovi garantovanej energetickej služby".
Podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len "zákon o majetku obcí") obecné zastupiteľstvo podľa § 9 ods. 2 písm. h) schvaľuje
"zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor"
. Obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán obce by mal rozhodnúť, či obec bude realizovať rekonštrukciu budovy alebo obnovu budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor podľa zákona o energetickej efektívnosti. Zámer schválený obecným zastupiteľstvom by mal obsahovať dostatok informácií, a to napr. vyhodnotenie aktuálneho technického stavu budovy, náklady na prevádzku budovy vrátane spotrebovaného množstva energií, kalkuláciu nákladov na opravu a údržbu, plán ďalšieho využitia budovy, potenciál energetických úspor, plán modernizácie, plán obnovy alebo rekonštrukcie budovy a predpokladané parametre budovy po jej modernizácii, obnove, rekonštrukcii.
Ďalším ustanovením, ktoré prepája zákon o energetickej efektívnosti so zákonom o majetku obcí, je § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorého:
"Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor musí obsahovať spôsob a termín nadobudnutia inštalovaného zariadenia do vlastníctva alebo správy prijímateľa garantovanej energetickej služby; termín nadobudnutia inštalovaného zariadenia musí byť dohodnutý najneskôr dňom jeho odovzdania do prevádzky."
Na zabezpečenie GES vo verejnej správe zákonodarca vymedzil rozsah, v akom môže obec prenechať svoj majetok poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti. Podľa § 9f ods. 1 zákona o majetku obcí je taxatívne vymedzený rozsah prenechania majetku obce takto:
"a) obnovu budovy alebo stavebné úpravy budovy, ktorými sa vykonáva zásah najmä do jej obalovej konštrukcie zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní,
b) obnovu technického zariadenia budovy,
c) údržbu a opravy obnovenej časti budovy podľa písmena a),
d) zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetického zariadenia, osvetľovacieho alebo iného zariadenia, ktoré spotrebúva energiu,
e) prevádzku, údržbu a opravy zariadenia podľa písmen b) a d),
f) inštaláciu merania a riadenia, g) zabezpečenie likvidácie zariadenia podľa písmen b) a d) podľa osobitných predpisov z dôvodov jeho úplného opotrebenia alebo poškodenia, zrejmej zastaranosti alebo nehospodárnosti v prevádzke, pre ktoré nemôže slúžiť na svoj účel alebo určenie."
Taxatívne vymedzený účel použitia majetku obce nemožno prekročiť ani na základe dohody zmluvných strán. Zmluva o energetickej efektívnosti sa priamo
ex lege
stane v tých častiach neplatná, ktoré umožnia prenechanie majetku obce na iné účely, ako sú ustanovené v § 9f ods. 1 zákona o majetku obcí.
Obnovou budovy sa rozumie zásah do jej obalovej konštrukcie. Ide nielen o hĺbkovú obnovu budovy, ale aj o významnú obnovu budovy podľa § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o energetickej hospodárnosti budov"). Hĺbkovú obnovu budovy upravuje zákon o energetickej efektívnosti v § 9 ods. 2 písm. a) podľa ktorého je:
"hĺbkovou obnovou budovy uskutočnenie významnej obnovy budovy a významnej obnovy technického zariadenia budovy, ktorou sa dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa osobitného predpisu, pri ktorej sa zohľadní životný cyklus jednotlivých prvkov budovy a ktorá sa uskutoční jednorazovo alebo postupne v súlade s projektovou dokumentáciou."
Uskutočnením hĺbkovej obnovy budovy sa dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Významnou obnovou budovy sú podľa § 2 ods. 7 zákona o energetickej hospodárnosti budov stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami. Významnou obnovou technického zariadenia budovy podľa zákona o energetickej efektívnosti sú zmeny, ktoré sa uskutočňujú vo vnútri budovy. Ide o obnovu technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy. Od obnovy technického zariadenia budovy podľa § 9f ods. 1 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti sa osobitne upravujú technické systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetické zariadenia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v z. n. p., osvetľovacie alebo iné zariadenia, ktoré spotrebúvajú energiu uvedené v § 9f ods. 1 písm. d) zákona o energetickej efektívnosti. V takomto prípade pôjde o zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu samostatného technického zariadenia, ktoré nemá charakter súčasti hlavnej veci, alebo ide o takú obnovu technického zariadenia budovy, ktorá nenapĺňa znaky významnej obnovy podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o energetickej efektívnosti.
Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok obce do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Uvedená zmluva má umožniť realizáciu nevyhnutných zásahov do majetku obce napr. pri jeho obnove, modernizácii, údržby. Nejde teda o dočasne prebytočný majetok obce, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie nebude mať k dispozícii celý majetok obce, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovenej budovy. Výnimku z tejto zásady predstavuje iba prenechanie zariadení uvedených v § 9f písm. b) a d) zákona o majetku obcí, ktoré bude poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie oprávnený aj povinný prevádzkovať, ak to zmluva o energetickej efektívnosti predpokladá. Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do času, ktorý je dohodnutý v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr však do odovzdania zariadenia do prevádzky podľa § 18 ods. 2 písm. p) zákona o energetickej efektívnosti. Napríklad, ak pôjde o zateplenie budovy alebo výmenu okien alebo strechy, nestáva sa poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie vlastníkom tohto majetku.
Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy vykonanej budovy. S majetkom obce, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti, bude môcť obec voľne nakladať aj prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinnosti prijímateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Zmena vlastníka nemá vplyv na trvanie zmluvy o energetickej efektívnosti. Z dôvodu zmeny vlastníka môže túto zmluvu vypovedať len poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie.
Štát teda môže zasahovať do záležitostí obce, ale iba ako dozorný a kontrolný orgán, autoritatívne zásahy nemajú v právnom poriadku právny základ.
Ochrana životného prostredia, ktorá zahŕňa aj úsporu energií v akejkoľvek forme, určite má byť spoločným záujmom štátu a obce, kde je potrebné hľadať spoločnú spoluprácu. Tá by sa však mala realizovať tak, aby na jednej strane bolo zachované historické poňatie územnej samosprávy ako nositeľa samostatného rozhodovania na jednej strane a súčinnosť poskytnutá štátom na druhej strane. Je potrebné rešpektovať ústavné zakotvenie územnej samosprávy ako formy uskutočňovania verejnej moci na vymedzenom území v demokratickom a právnom štáte. Preto by sa vôľa zákonodarcu mala upriamiť skôr na vymedzenie podstatných náležitostí zmluvy čo do opisu, čím by sa zmäkčilo autoritatívne vymedzenie obsahu zmluvy o energetickej efektívnosti, a to najmä vzhľadom na špecifiká tej-ktorej obce.