Vzťah starostu obce a obecného zastupiteľstva (vybrané aspekty)

Pri definovaní vzťahu starostu obce a obecného zastupiteľstva je potrebné vychádzať predovšetkým z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorý upravuje základné prvky tohto vzťahu. Aj tu sa však prejavuje jeden zo znakov právnych noriem spočívajúci v ich všeobecnosti, čoho dôsledkom je nemožnosť výslovne postihnúť v zákonnom texte všetky situácie, ktoré môžu pri výkone samosprávy obce nastať. Pri riešení týchto situácií má preto nezastupiteľnú úlohu výklad práva, v rámci čoho môžu byť veľmi nápomocné okrem odbornej literatúry aj rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. V obmedzenej miere je možné sa inšpirovať aj rozhodnutiami súdov iných štátov, tam je však potrebné zohľadniť možné odlišnosti v právnej úprave.

Osobitným spôsobom je potrebné postupovať pri riešení vzťahu starostu, resp. primátora a zastupiteľstva v prípade miest Bratislava a Košice, ako aj v prípade ich mestských častí. Tam je potrebné vychádzať primárne z osobitných zákonov upravujúcich postavenie a činnosť týchto jednotiek územnej samosprávy. Zákon o obecnom zriadení tu má len subsidiárnu (pomocnú) úlohu a je potrebné ho uplatniť len vtedy, ak tieto osobitné zákony neustanovujú inak.

Starosta obce a obecné zastupiteľstvo sú v zmysle zákona o obecnom zriadení orgánmi obce a túto ich povahu je potrebné zohľadniť pri vymedzovaní ich vzájomného vzťahu. Pri týchto orgánoch nie je možné hovoriť o ich vzájomnej podriadenosti alebo nadriadenosti, ale je potrebné vychádzať z ich postavenia a kompetencií, ktoré im priznáva zákon. Na týchto základoch je potrebné vymedziť ich vzájomný pomer pri rozhodovaní o konkrétnych otázkach.

Podľa § 13 zákona o obecnom zriadení je starosta predstaviteľom obce, najvyšším výkonným orgánom obce a štatutárnym orgánom obce. Funkcia starostu je zároveň verejná funkcia. Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice v z. n. p. v § 15 ustanovuje, že starosta mestskej časti je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch mestskej časti a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti, v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Zákon o obecnom zriadení ďalej v § 13 ods. 4 pri úprave kompetencií starostu obce ustanovuje, že starosta obce predovšetkým zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, podpisuje ich uznesenia, vykonáva obecnú správu, vydáva pracovný poriadok a organizačný poriadok obecného úradu, poriadok odmeňovania zamestnancov obce a informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obce. Zákon tiež ustanovuje, že starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje vo veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Práve posledné dva okruhy kompetencií starostu je potrebné podrobiť bližšiemu výkladu, nakoľko tieto sú spôsobilé byť dôvodom možných nezhôd medzi starostom a obecným zastupiteľstvom. Je preto potrebné bližšie popísať význam skutočnosti, že starosta na jednej strane zastupuje obec navonok, no zároveň vo veciach správy obce rozhoduje len v tých oblastiach, ktoré nie sú vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Ustanovenia o postavení a kompetenciách obecného zastupiteľstva nachádzame v § 11 zákona o obecnom zriadení. Hneď v jeho úvode nachádzame konštatáciu, že obecné zastupiteľstvo je zastupiteľským zborom obce, zloženým z poslancov. Vymedzenie kompetencie tohto orgánu obce je obsiahnuté v § 11 ods. 4, ktorý túto vzťahuje na rozhodovanie o základných otázkach života obce, pričom ponúka demonštratívny výklad okruhov oblastí, kde je daná výhradná pôsobnosť obecného zastupiteľstva.

Aj napriek takémuto zákonnému určeniu kompet