VZN k miestnym daniam na rok 2014 po proteste prokurátora

V rámci procesu fiškálnej decentralizácie obce získali možnosť určovať svoju daňovú politiku v oblasti miestnych daní. Výnos z miestnych daní je zákonom určený ako príjem rozpočtu príslušnej obce. Tento príjem je originálny, čo znamená, že ho obec môže zapojiť do výdavkovej časti rozpočtu a použiť bez účelového viazania.

Obec je oprávnená podľa § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach") uložiť na svojom území daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta či špecifickú daň za jadrové zariadenie. Uvedený zoznam je taxatívny, čiže úplný.

Miestne dane ukladá obec svojím VZN. Na celý proces prípravy, zverejňovania, schvaľovania a vyhlasovania VZN sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení"). Zákon o miestnych daniach techniku prijímania VZN nerieši vôbec. Obciam však ustanovuje povinnosť, ak chcú prijať napríklad zvýšenie či zníženie zákonných ročných sadzieb dane, či napríklad ustanoviť rôzne ročné sadzby pre jednotlivé skupiny pozemkov alebo druhy stavieb, musia tak urobiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia, t.j. smerodajný je dátum účinnosti VZN (nie dátum schválenia VZN), ktorým ukladajú miestne dane.

Obec je oprávnená uložiť na svojom území okrem iných aj daň z nehnuteľností, ktorá podľa účinnej právnej úpravy pozostáva z dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov (zahŕňa daň za byt či daň za nebytový priestor). Dôležitosť tejto dane v systéme miestnych daní podčiarkuje skutočnosť, že z celkového výnosu miestnych daní v obci predstavuje daň z nehnuteľností často vyše 90 percent.

Zákon o miestnych daniach ustanovuje základné ročné sadzby pre daň z pozemkov, daň zo stavieb aj daň z bytov, ktoré si obec môže zvýšiť či znížiť podľa miestnych podmienok v obci.

Podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná do 30. novembra 2012, mohli obce zvýšiť či znížiť zákonom určenú ročnú sadzbu dane z pozemkov, dane zo stavieb a z bytov a mohli určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy pozemkov alebo katastrálne územia, pre jednotlivé druhy stavieb, či rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za byt v jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území a za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom dome. Obce však museli rešpektovať zákonné ohraničenia v takto ustanovených rôznych sadzbách, t.j. najvyššie ročné sadzby určené vo VZN nesmeli presiahnuť zákonom určený násobok najnižšej ročnej sadzby určenej vo VZN; pri dani z pozemkov 5-násobok, dani zo stavieb 40-násobok a dani z bytov za byt 40-násobok a za nebytový priestor 10-násobok.

S účinnosťou od 1. decembra 2012 zákonodarca rozhodol o znížení uvedených limitujúcich násobkov s cieľom zúžiť priestor pre neodôvodnené