Vzájomné pozície a kompetenčné vzťahy medzi starostom a obecným zastupiteľstvom.

Pomerne častým zlozvykom neskúsených OZ je ambícia riadiť starostu, obecný úrad, prípadne iné výkonné zložky obecnej samosprávy. Je mimo pozornosti nositeľov takýchto názorov, že pre takýto prístup nemajú žiaden legitímny základ, že právne pravidlo, ktoré by podporovalo takúto ambíciu nejestvuje.

Neskôr si vysvetlíme a vyargumentujeme, že pôsobnosť OZ je upravená v zákone pozitívnym spôsobom, ten., že ak nejaká úprava o pôsobnosti v konkrétnej veci neexistuje, neexistuje ani pôsobnosť. Taktiež si neskôr preukážeme na konkrétnych právnych pravidlách, že neexistuje ani jediná vec, kde by mohlo byť naozaj sporné, či ide o otázku v pôsobnosti OZ alebo starostu, pretože neexistuje prienik ich pôsobností a rozdelenie pôsobnosti medzi tieto dva orgány samosprávy je v zákone vždy upravené alternatívne - vec je buď v pôsobnosti OZ alebo v pôsobnosti starostu.

Predovšetkým však treba vo všetkých otázkach vzájomných vzťahov OZ a starostu vychádzať z faktu, že Ani jeden z týchto orgánov nie je voči druhému v pozícii nadriadenosti alebo podriadenosti. Preto je pre dobré fungovanie samosprávy nanajvýš potrebné, aby v ich vzťahoch vládlo dokonalé poznanie pravidiel o ich pôsobnosti, tolerancia a vzájomný rešpekt.

OZ má svoju vecnú pôsobnosť vymedzenú v dvoch druhoch prameňov:

Vo všetkých prípadoch pôsobnosti OZ platí, že ide o pôsobnosť vymedzenú pozitívne, to znamená konkrétnou úpravou. To je zásadný rozdiel od pôsobnosti starostu, ktorá je vymedzená negatívne - starosta má pôsobnosť vo všetkých veciach, ktoré nie sú vyhradené OZ [argument je v § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení, ktorého citát je v ďalšom texte].

Zákon o obecnom zriadení upravuje pôsobnosť OZ v § 11 ods. 4 nasledovne:

                                       Zákon o obecnom zriadení - výňatok 
                                                     § 11