Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Využitie mediácie v komunitných sporoch v obciach.

Dátum:

Využitie mediácie v komunitných sporoch v obciach.
JUDr.
Beata
Swanová
Predmetom tohto článku je popis rôznych druhov sporov, kde môžu spolupracovať obce s mediátormi v zmysle zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o mediácii") a vzťah mediácie k právnej regulácii výkonu samosprávy obcí a miest, najmä zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p., zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len Občiansky zákonník) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v z. n. p.
Hoci mediácia je vnímaná skôr ako alternatíva súdneho konania v občianskych, rodinných a pracovných sporoch, mediáda ako prostriedok riešenia konfliktov v obci je témou, ktorá má veľký potenciál rozvoja. Dávno už nie je iba teoretickou výzvou. To, čo sa propagovalo v príručkách pre komunálnu sféru pred dvanástimi - trinástimi rokmi, je dnes už realitou.
Využitie mediácie je nielen teoreticky propagované, prebiehajú aj mnohé vzdelávacie aktivity, ktorých sa zúčastňujú zástupcovia samosprávy (napr. Vzdelávací program BUK - Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy v oblasti integračnej politiky, ktorý prebiehal pod záštitou Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v roku 2014.
Mediácia ako metóda riešenia konfliktov a mediácia ako právny pojem
Určité nedostatky definovania mediácie pre účel riešenia právnych sporov spôsobuje skutočnosť, že mediácia vo všeobecnom význame je metóda riešenia konfliktov, nemusí ísť iba o právne spory. Mediácia sa v odbornej literatúre definuje ako
metóda zmierlivého riešenia konfliktov za pomoci tretej - nezávislej a nestrannej osoby
.
Mediácia patrí medzi alternatívne spôsoby riešenia konfliktov, kde jedným zo znakov je aktívna prítomnosť tretej - nestrannej osoby pri riešení konfliktu, pričom ďalším znakom je absencia rozhodovacej moci mediátora a na neposlednom mieste dobrovoľnosť mediácie (mediáciu môže ktorákoľvek strana v hociktorej fáze ukončiť).
Mediácia sa v bežnej reči nepresne používa ako synonymum riešenia konfliktov, kde vystupuje pri riešení konfliktu tretia osoba, avšak v týchto prípadoch nemusí ísť vždy o mediáciu. Mediácii sú podobné aj ďalšie formy riešenia sporov za prítomnosti tretej osoby, napríklad
facilitácia
a
konciliácia
, ktoré sa ale v niektorých aspektoch odlišujú od mediácie.
V zahraničí sa využívajú aj zmiešané postupy, napríklad tzv.
med-arb
- kde konanie začína ako mediácia, ale v prípade, ak strany nedospejú k dohode, pokračuje mediátor ako rozhodca a spor rozhodne. Napríklad vedenie rokovania poslancov, kde sa snaží starosta alebo jeho zástupca zabezpečiť zhodu názorov pri dvoch opozične naladených skupinách poslancov nie je mediá- ciou, väčšinou ide o facilitáciu.
Mediácia má v súčasnosti viaceré formy. U nás je zatiaľ najpoužívanejší
facilitatívny
model mediácie, ktorý je postavený na tom, že
u sporiacich sa strán sa mediátor snaží zistiť ich záujmy a potreby a cez definovanie skutočných potrieb nájsť riešenie ich sporu
. Mediátor je v tomto modeli iba nestranný "sprostredkovateľ" komunikácie, stranám neposkytuje pri mediácii právnu ani inú odbornú pomoc a o ich konflikte nerozhoduje.
Jednotlivé fázy mediácie predstavuje podľa tejto metódy jednak
kontaktovanie strán (1. krok)
, kedy me- diátor oslovuje na podnet iniciátora mediácie druhú stranu a snaží sa o sprostredkovanie úvodného mediačného stretnutia. Toto stretnutie má
úvodnú fázu (2. krok)
, predmetom ktorej je okrem iného najmä vysvetlenie mediácie a dohoda o pravidlách mediačného procesu.
Po úvodnej váze nasleduje fáza
rekonštrukcie sporu
, kedy strany počas im daného priestoru objasňujú svoj pohľad na problém (
3. krok
, tiež označovaný ako "neprerušovaný čas"), keď mediátor dostane všetky podstatné informácie a za pomoci strán spolu sformujú jednotlivé sporové oblasti, ktoré strany budú podľa ich priority postupne
riešiť (4. krok - tzv. definovanie sporu)
.
V ďalšom kroku mediátor smeruje strany k riešeniu jednotlivých čiastkových problémov tak, aby dospeli k vyriešeniu sporu konsenzom
(5. krok - tvorba možností riešenia).
Táto fáza je kľúčová a kladie veľký dôraz na podporu kreatívnych riešení, hlavne v sporoch, ktoré sú na prvý pohľad neriešiteľné.
V prípade úspešnej mediácie sa v písomnej podobe závery mediácie zhrnú v
mediačnej dohode - Dohode o mediácii (6. krok)
. Posledný,
siedmy krok sa označuje ako záver
, cieľom je motivovať účastníkov sporu k tomu, aby konsenzus, dosiahnutý v mediácii bol aj dodržaný a podobne.
Pri zači
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.