Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Úpravy v kompetenčných vzťahoch starostu obce a obecného zastupiteľstva
Dátum:
Úpravy v kompetenčných vzťahoch starostu obce a obecného
zastupiteľstva
Mgr. Bc.
Juraj
Říha
Orgánmi obce sú podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení") obecné zastupiteľstvo a
starosta obce. Oba orgány sú podľa účinnej právnej úpravy volebného systému volené priamo obyvateľmi
obce, pričom postavenie oboch orgánov je rovnocenné. Z tohto dôvodu treba hneď v úvode článku
odmietnuť „ukladacie" časti uznesení obecného zastupiteľstva, ktorými obecné zastupiteľstvo ukladá
výkon určitých úloh starostovi obce. Stáva sa dokonca aj to, že obecné zastupiteľstvo vyhodnocuje
plnenie týchto uznesení ako porušovanie povinností zo strany starostu obce. Obecné zastupiteľstvo,
vychádzajúc z princípu vzájomnej rovnosti oboch orgánov obce, je oprávnené starostovi obce výkon
určitých úloh len odporučiť.
Otázne je to, do akej miery možno definovať medzi starostom obce a obecným zastupiteľstvom
aj vzájomnú nezávislosť. Oba orgány vykonávajú zákonom upravené právomoci osobitne, pričom v mnohých
otázkach spolurozhodujú. Spolurozhodovanie sa prejavuje napríklad tzv. ingerenciou obecného
zastupiteľstva v oblasti hospodárenia s majetkom obce
(Pozri: Súkromnoprávne úkony obce a vplyv
obecného zastupiteľstva. In: Právo pre ROPO a OBCE v praxi. Bratislava: Iura Edition, 2012, roč. 5,
č. 4, ISSN 1337-7523.), oblasti normotvorby (Pozri: Niekoľko poznámok k normotvornej činnosti obcí.
In: Právo pre ROPO a OBCE v praxi. Bratislava: Iura Edition, 2012, roč. 5, č. 5, str. 12 - 17. ISSN
1337-7523.),
vymenovávania a odmeňovania niektorých odborných zamestnancov obce. Z tohto pohľadu
je možné konštatovať, že síce si oba orgány zachovávajú rovnocenné postavenie, vzhľadom na právne
vzťahy, do ktorých oba orgány vstupujú, je ich postavenie vzájomne závislé. To predurčuje v
praktickej rovine nutnosť dosiahnuť konsenzus v rozhodovaní.
Práve konsenzus v rozhodovaní nebolo možné dosiahnuť v niektorých obciach, kde v
dôsledku povolebného usporiadania obecného zastupiteľstva dochádzalo k vzájomnému blokovaniu
rozhodnutí medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce napríklad v otázke zmien v organizačnej
štruktúre obecného úradu, voľbe zástupcu starostu obce, prípadne došlo k úplnému znefunkčneniu
samotného rokovania obecného zastupiteľstva.
Na uvedenú situáciu reagoval zákonodarca prijatím novely
zákona o obecnom zriadení, ktorá vyšla v Zbierke
zákonov pod č. 102/2010 Z.z. (ďalej len „novela") s
účinnosťou od 1. apríla 2010. Jej cieľom bolo zmeniť usporiadanie vzájomných práv a povinností
týchto dvoch orgánov obce tak, aby vytvoril nový systém vzájomných bŕzd, tzv. zákonných poistiek v
ich vzájomnom vzťahu.
Od účinnosti tejto novely starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré
nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené priamo obecnému zastupiteľstvu. Výhradná pôsobnosť
obecného zastupiteľstva zostáva aj naďalej vymedzená v
§ 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, a jej
zvládnutie je dôležité z hľadiska pochopenia množiny právnych vzťahov a postavenia obecného
zastupiteľstva voči starostovi obce, ktorý je zo zákona aj naďalej najvyšším výkonným orgánom obce,
pričom v majetkoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch zostáva štatutárnym orgánom.
Za významnú zmenu z toho času možno hodnotiť práve odňatie právomoci obecného
zastupiteľstva schvaľovať organizačnú štruktúru obecného úradu a zmenu v spôsobe vymenovávania
zástupcu starostu obce.
Kompetenčné vzťahy medzi orgánmi obce
K stretu kompetenčných vzťahov medzi starostom obce a obecným zastupiteľstvom dochádza
najčastejšie v oblasti rokovania obecného zastupiteľstva, rozhodovania obecného zastupiteľstva s
možnosťou starostu využiť sistačné právo, personálnej oblasti, oblasti odmeňovania, oblasti ochrany
verejného záujmu, oblasti odvolania starostu obce, oblasti finančného hospodárenia a hospodárenia s
majetkom obce. Ak by sme mali tieto vzájomné vzťahy, kde dochádza k stretu právomoci obecného
zastupiteľstva a starostu obce, zatriediť s konkrétnymi oprávneniami, vznikol by zhruba nasledujúci
systém vzájomných práv:
1.
Oblasť rokovania obecného zastupiteľstva,
ktorá zahŕňa:a)
zvolávanie zasadnutia a jeho vedenie (starosta obce, zástupca starostu, eventuálne
poverený poslanec),
b)
prípravu a zverejňovanie návrhu programu rokovania (starosta obce),
c)
podávanie interpelácií a návrhov, rovnako tak návrhov na doplnenie programu (poslanec
obecného zastupiteľstva),
2.
Oblasť rozhodovania obecného zastupiteľstva,
ktorá zahŕňa:a)
výhradnú právomoc obecného zastupiteľstva v otázkach napríklad schvaľovania rozpočtu
obce, územného plánu obce či záverečného účtu obce, určovania náležitostí miestnej dane, uznášania
sa na všeobecne záväzných nariadeniach obce, pričom starostovi zostáva zachované sistačné právo
starostu - právo pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva,
b)
právomoc obecného zastupiteľstva rozhodovať o otázkach vzájomnou kooperáciou pri
tvorbe rozhodnutí so starostom obce, pričom tu môžeme zaradiť napríklad oblasť súkromnoprávnych
úkonov obchodnoprávnej, občianskoprávnej povahy v rozsahu uzatvárania napríklad zmlúv o prevode
vlastníctva, dlhodobých prenájmoch,
c)
právomoc obecného zastupiteľstva rozhodovať s istými špecifikami, ktoré vyplývajú z
postavenia starostu obce ako výkonného orgánu obce, pričom sa ako v predchádzajúcom prípade vychádza
z princípu, že rozhodnutia majú byť vecou vzájomnej kooperácie a konsenzu, nie monokratickým
rozhodnutím jedného či druhého orgánu, a to napríklad v týchto otázkach:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
