Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Tvorba a vydávanie všeobecne záväzných nariadení a vnútorných predpisov obcí (II.)

Dátum:

Tvorba a vydávanie všeobecne záväzných nariadení a vnútorných predpisov obcí (II.)
JUDr.
Jozef
Tekeli
(dokončenie z minulého čísla)
Článok sa venuje problematike tvorby a vydávania všeobecne záväzných nariadení a vnútorných predpisov obcí, na ktoré sa vzťahuje zákon o obecnom zriadení s výnimkou osobitnej úpravy obsiahnutej v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a zákone o meste Košice, ktoré obsahujú špecifickú úpravu kompetenčného práva starostu obce a obecného zastupiteľstva vo vzťahu k obecnej normotvorbe.
Publicita všeobecne záväzných nariadení obce
Publikácia
právneho predpisu spočíva v jeho zverejnení oficiálnym, vopred stanoveným spôsobom. Predstavuje nutnú
podmienku jeho platnosti
a uplatnenia
maximy ignorantia legis non excusat
(neznalosť práva neospravedlňuje). Prezumpcia znalosti právneho predpisu je dôležitou okolnosťou pre splnenie
právnej zodpovednosti
za protiprávne konanie.
Publikáciou teda chápeme taký rozmer aktu verejnomocenského orgánu, ktorého prejavom a imanentnou súčasťou je možnosť každého, komu je takýto akt určený, náležitým spôsobom sa s ním oboznámiť.
Význam zásady publicity právnych predpisov možno demonštrovať aj prostredníctvom
judikatúry na komunitárnej úrovni, aj na vnútroštátnej úrovni
. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora: „Právny predpis nesmie byť voči adresátom aplikovaný skôr, než majú možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť“.
(ESD 98/78, SbSD 1979, str. 69)
.
Obdobne judikoval aj Ústavný súd Českej republiky, podľa ktorého:
„...podmienkou platnosti právnych predpisov je ich vyhlásenie... Zaistenie určitej úrovne právnej istoty znamená aj efektívnejšie umožniť, aby občania (a ďalšie osoby) mali možnosť sa s obsahom nielen zákonov, ale aj ostatných právnych predpisov, ktoré im nielen garantujú práva, ale aj ukladajú povinnosti, oboznámiť.“ (Uznesenie sp. zn. I. ÚS 422/99).
Za obsahovo zodpovedajúce rozhodnutie v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k otázke publikácie právnych predpisov, v zmysle ktorých:
„Z Článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý proklamuje právnosť štátu Slovenskej republiky a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že princípom právnej istoty musí byť dôvera v účinný a platný právny predpis.“ (Nález sp. zn. II. ÚS 146/06-33)
.
Zjednodušene povedané publikácia všeobecne záväzného nariadenia (VZN) je podmienkou uplatnenia pravidla:
„neznalosť všeobecne záväzných nariadení neospravedlňuje“
. Keď je VZN platné a účinné, nikto z povinných subjektov sa nemôže zbaviť právnej zodpovednosti vznikajúcej pri porušovaní jeho jednotlivých ustanovení s poukazom na to, že o VZN nevedel.
Fikciu
ignorantia iuris non excusat
obsahuje vo vzťahu k právnym predpisom publikovaným v Zbierke zákonov prvý slovenský zákon č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov. Ak si túto fikciu „rozmeníme na drobné“, tak to znamená, že v podmienkach Slovenskej republiky sú každému známe všetky právne predpisy publikované v Zbierke zákonov a tieto právne predpisy každý pozná. Uvedené sa využitím analógie vzťahuje aj znalosť obyvateľov obcí vo vzťahu k ich VZN.
Je však potrebné upozorniť, že zo žiadneho zo súčasne účinných zákonov explicitne nevyplýva domnienka „neznalosť práva neospravedlňuje“ aj pokiaľ ide o VZN obce. Túto právnu domnienku možno obhájiť jedine analógiou s úpravou použitou v Zbierke zákonov. Aplikovanie analógie je však vždy hýbaním sa na tenkom ľade. Preto aj vo vzťahu k VZN by bolo vhodné výslovne zákonne zakotviť obdobnú domnienku znalosti VZN.
Ak hovoríme o poznaní právnych predpisov, môžeme ho demonštrovať na jednom
príklade ešte z antického obdobia
. Pred viac ako 2 000 rokmi nechal tyran Dionysius zo Syrakúz vyvesiť zákony tak vysoko, že ich nebol schopný prečítať žiaden občan. Hegel porovnáva túto neprávosť so skutočnosťou, že právo bolo, a stále je, prístupné len pre tých, ktorí sú v oblasti práva náležite vzdelaní. Dnes môže čítať všetky právne predpisy každá osoba, avšak keď si prezrieme náhodne vybrané internetové stránky viacerých slovenských obcí, tak zistíme, že sa od čias Dionysa zo Syrakúz v princípe veľa nezmenilo. Mnohé, najmä malé slovenské obce (a tých je na Slovensku cca 60% do 1 000 obyvateľov) nemajú na internetovej stránke zverejnené žiadne VZN, viaceré majú publikované iba VZN, ktorým sa určujú podmienky vyberania miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V prípadoch viacerých obcí sú VZN zverejnené na internetovej stránke spôsobom, ktorý pre ich vyhľadanie vyžaduje značnú dávku úsilia a trpezlivosti. Preto zastávam názor, že ešte aj v dnešnej dobe si možno klásť otázku, či nie sú naše právne predpisy príliš „vysoko vyvesené“. Na základe empirických poznatkov hodnotím, že stav, aktuálnosť aj spôsob zverejnenia všeobecne záväzných nariadení slovenských obcí je nedostatočný. Rovnako povedomie o existencii, povahe a obsahu VZN obcí u obyvateľov je slabé.
Podľa § 6 ods. 8 až 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa VZN musí
vyhlásiť
. „Vyhlásenie sa vykoná
vyvesením VZN
na
úradnej tabuli
v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti VZN. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je
podmienkou jeho platnosti
; okrem toho sa nariadenie zverejní
aj spôsobom v obci obvyklým
.“
Z uvedených ustanovení zákona o obecnom zriadení vyplývajú v relácii k napĺňaniu zásady publicity normatívnych aktov obce určité skutočnosti. Vychádzajúc z dikcie zákona konštatujem, že zákonodarca stanovil v § 6 ods. 3 a ods. 4
dve formy obligatórneho (povinného) vyhlasovania VZN obce
.
-
Prvou obligatórnou formou publikácie všeobecne záväzného nariadenia je jeho vyššie uvedené vyhlásenie
vyvesením na úradnej tabuli v obci
. Vyvesenie VZN na úradnej tabuli v obci je bezpochyby
podmienkou jeho platnosti
a len platný predpis môže nadobudnúť účinnosť. Preto je možné takúto formu vyhlasovania nazvať aj publikáciou verejnoprávnou. V teórii správneho práva sa vyvesenie VZN na úradnej tabuli nazýva
tzv. publikáciou vo formálnom zmysle
(publikáciou v užšom poňatí).
-
Druhou obligatórnou formou publikácie VZN obce je jeho
zverejnenie spôsobom v obci obvyklým
, napr. na internetovej stránke obce, miestnym rozhlasom, miestnou televíziou, miestnou tlačou atď. V tejto otázke sa nestotožňujem s iným názormi, podľa ktorých zákon pripúšťa, popri vyhlásení VZN jeho vyvesením na úradnej tabuli, aj možnosť zverejnenia všeobecne záväzné
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.