Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Trovy správneho procesu pred obcou

Dátum: Rubrika: Správne právo

V správnom procese má obec právne postavenie správneho orgánu. Trovy konania vznikajú obci napríklad so zabezpečením dôkazov v správnom konaní, ktoré pred ňou prebieha. Určité náhrady výdavkov je potrebné uhradiť svedkom alebo znalcom. Trovy vznikajú aj účastníkom správneho konania. Predmetom článku je postup obce v súvislosti s úhradou trov správneho konania.
Subjekty, ktoré hradia trovy správneho konania
Právna úprava trov správneho konania je koncentrovaná predovšetkým do § 31 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou.
Trovy správneho konania hradia podľa § 31 ods. 1 a 2 správneho poriadku tieto subjekty: správny orgán, účastník správneho konania, zúčastnená osoba, svedok a znalec, pokiaľ trovy vznikli v danom prípade.
Správny orgán
Správnym orgánom je podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Územnú samosprávu možno diferencovať na miestnu a regionálnu samosprávu, pričom pod miestnu samosprávu patria obce a mestá. V určitých prípadoch pritom platí na rozhodovanie obcí a miest správny poriadok len subsidiárne.
Účastník správneho konania a jeho vzťah ku správnemu orgánu
Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku platí, že trovy správneho konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, hradí účastník správneho konania.
Príklad č. 1:
V správnom konaní pred obcou fyzická osoba tvrdila, že je účastníkom správneho konania, nakoľko sa správne konanie podľa jej tvrdenia týka priamo aj jej práv a oprávnených záujmov. Uvedená fyzická osoba navyše od obce žiadala, aby nariadila svedkovi, ktorý sa neodôvodnene nedostavil na konanie, aby jej nahradil cestovné, pretože sa dostavila zbytočne.
S uvedenou žiadosťou fyzickej osoby obec nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru uvedená fyzická osoba nemá právne postavenie účastníka správneho konania, a preto ani nemá nárok na úhradu trov správneho konania od svedka. Aby bola určitá osoba účastníkom správneho konania podľa názoru obce totiž nestačí konštatovanie osoby, ale uvedené musí mať preukázané dôkazmi, ktoré predloží. Má uvedená fyzická osoba nárok na náhradu trov konania od svedka?
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadkuúčastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;
účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, napríklad vykonaným dokazovaním realizovaným obcou
.
V tomto prípade je názor fyzickej osoby správny a mala mať právne postavenie účastníka správneho konania a mali byť voči nej robené aj jednotlivé procesné úkony obcou, ktorá je správnym orgánom.
______________________________
Upozornenie:
Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku platí, že účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva, a preto pre zohľadnenie rozsahu účastníkov správneho konania je potrebné zohľadňovať nielen správny poriadok, ale aj osobitnú právnu úpravu. Podľa § 15 správneho poriadku taktiež platí, že účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
______________________________
V správnom konaní sa teda procesná spôsobilosť účastníka správneho konania spája s jeho spôsobilosťou na právne úkony. Preto musí obec v úvode správneho konania zodpovedne skúmať, na ktoré procesné úkony v správnom konaní má účastník správneho konania procesnú spôsobilosť, prípadne či nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ by totiž takýto účastník správneho konania urobil voči obci určitý procesný úkon na ktorý nemá právnu spôsobilosť, napríklad vyhotovil listinu a aj ju podpísal ako dôkaz, išlo by o neplatný procesný úkon, a pokiaľ by na ňom bolo podložené rozhodnutie obce v správnom konaní, mohlo by byť spochybnené významnou mierou.
V súlade s § 31 ods. 2 správneho poriadku platí, že obec môže svedkom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania ich zavinením. Pretože sa v tomto prípade svedok nedostavil pred obec (náležite sa neospravedlnil) a navyše účastník správneho konania, ktorý mu chcel klásť otázky, cestoval do sídla obce zbytočne, mal právo na úhradu trov správneho konania od svedka, teda o jeho žiadosti mala obec rozhodnúť kladne.
Pritom vo vzťahu obce, ktorá je správnym orgánom a účastníkom správneho konania, je potrebné zohľadňovať určité základné pravidlá, ktoré sú ustanovené v § 3 správneho poriadku.
Napríklad v súlade s
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Právo pre ROPO a obce 12/2023

12/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právo pre ROPO a obce

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov