Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Symboly jednotiek územnej samosprávy
Dátum: Rubrika: Z právnej praxe
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
Tento príspevok predstavuje úryvok z publikácie Komunálne právo, ktorú pripravili renomovaní odborníci z praxe. Publikácia predstavuje vhodný zdroj právnych poznatkov odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu so samosprávou, najmä osobám činným v rámci všetkých štrukturálnych foriem územnej samosprávy, sudcom, prokurátorom alebo zástupcom advokátskeho stavu.
Symboly obce a symboly mesta
Vonkajším prejavom samostatného postavenia obce sú symboly obce. Symbolmi obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Výpočet symbolov obce je pozitívny a taxatívny. Počet symbolov obce nemožno rozširovať. Obec nemôže zaviesť žiadne iné než zákonom predpokladané druhy symbolov obce, ktoré by mohla používať na reprezentáciu obce v úradnom styku. Použitie akýchkoľvek iných vonkajších "propagátorov obce", napríklad loga obce, je len marketingového charakteru.
Zákonodarca konštruuje inštitút obecných symbolov ako právny nárok obce mať vlastné symboly a právnu povinnosť tieto symboly následne používať. Z dikcie § 1b ods. 1 ZOZ priamo nevyplýva povinnosť obce konštituovať vlastnú obecnú symboliku. Zo zákonného ustanovenia rovnako výslovne nevyplýva ani skutočnosť, že v prípade, keď obec rozhodne o ustanovení vlastných symbolov, tak musí konštituovať zároveň všetky druhy obecných symbolov. Ak však obec využije zákonný nárok na konštituovanie jedného alebo viacerých symbolov, je povinná tento symbol (symboly) aj používať v súlade so zákonom a v úradnom styku.
Erb obce predstavuje trvalé farebné znamenie na štíte, vytvorené podľa heraldických pravidiel, určené na identifikovanie obce.
Pojem vlajka obce (nie "zástava obce") je pojmom právne záväzným. Vlajka obce má zodpovedať podobe alebo symbolike erbu obce.
Pečať obce tvorí spravidla vyobrazenie erbu obce s hrubopisom názvu obce.
Slovenské obce výnimočne ustanovujú ako symbol obce aj znelku obce. Znelka obce najčastejšie predstavuje hudobné spracovanie miestne významnej piesne.
V poslednej vete § 1b ods. 1 ZOZ sú zakotvené pravidlá pre používanie symbolov obce osobami odlišnými od obce. Právnické osoby, ktoré obec založila (napríklad obchodná spoločnosť) alebo zriadila (napríklad rozpočtová organizácia), ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby môžu používať symboly len so súhlasom obce. Udelenie súhlasu príslušným orgánom obce, teda starostom obce, je nevyhnutnou podmienkou právne konformného použitia ktoréhokoľvek zo symbolov obce iným právnym subjektom.
Prvá veta § 1b ods. 2 ZOZv znení
"Právo na vlastné symboly má aj časť obce."
sa zaoberá časťou obce, ktorá nevykonáva územnú samosprávu. Vzťahuje sa na všetky časti obcí s výnimkou mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestských častí mesta Košice. Zákonodarca teda aj častiam obcí, ktoré nevykonávajú samosprávu, garantuje právo na vlastné symboly, a to najmä vzhľadom na častú historicky podmienenú špecifickosť jednotlivých častí obce.Podľa druhej vety § 1b ods. 2 ZOZ:
"Ustanovenia tohto zákona o používaní symbolov obce sa rovnako vzťahujú aj na časť obce, ktorá vykonáva územnú samosprávu."
Toto ustanovenie sa zaoberá časťami obce s právom na vlastnú samosprávu. Ide výlučne o mestské časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestské časti mesta Košice, ktorých postavenie je upravené v osobitnom zákone o hlavnom meste SR Bratislave a osobitnom zákone o meste Košice.Zákonodarca predpisuje obligatórne spôsoby použitia dvoch symbolov obce - erbu obce a vlajky obce (§ 1b ods. 3 ZOZ). Obec, ak má vlastné symboly, je povinná označiť erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.
Ustanovením § 1b ods. 4 ZOZ sa symbolickým spôsobom objektivizuje rozdelenie pôsobnosti obce na samosprávnu a odvodenú. Adresátovi verejnej správy je totiž zo znaku na použitej úradnej pečiatke (erb obce alebo štátny znak) okamžite zrejmé, či vo vzťahu k nemu vystupuje obec ako nositeľ samosprávy alebo ako vykonávateľ štátnej správy. Z dôvodu deľby kompetencie obce obec disponuje dvoma druhmi úradných pečiatok: úradnou pečiatkou s erbom obce a názvom obce, ktorú obec používa na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy, a úradnou pečiatkou so štátnym znakom, s nápisom Slovenská republika a s názvom obce alebo s názvom orgánu územnej samosprávy, ktorú obec používa na tie listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo úradné osvedčenie dôležitých skutočností, alebo oprávnení vo veciach, v ktorých obec vykonáva štátnu správu podľa osobitných predpisov.
Symboly obce sa zapisujú do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register Slovenskej republiky predstavuje najvyššiu heraldickú autoritu v Slovenskej republike. Návrh na zápis symbolov obce predkladá obec Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Zapísanie symbolu do Heraldického registra Slovenskej republiky je zárukou heraldickej správnosti používaného erbu a tiež zárukou, že rovnaký erb, vlajku alebo pečať nepoužíva žiadny iný subjekt.
Symboly mesta, ktorými sú erb mesta, vlajka mesta, pečať mesta, prípadne znelka mesta, ustanovuje mestské zastupiteľstvo [§ 24 ods. 1 písm. b) ZOZ]. Podľa § 24 ods. 2 písm. a) ZOZ primátor mesta uchováva vlajku mesta a pečať mesta. Primátor mesta má teda v úschove originály mestských symbolov, ktoré používa pri výkone samosprávy mesta. Primátor mesta s poukazom na § 24 ods. 2 písm. b) ZOZ tiež používa mestské insígnie (napríklad primátorská reťaz alebo štandarda primátora), ktoré nie je možné zamieňať so symbolmi mesta. Mestské insígnie vystupujú v pozícii odznakov hodnosti primátora mesta, predstavujú znak zastávanej funkcie a príslušnosti primátora k mestu. Ich používanie má predovšetkým reprezentačný význam.
Symboly vyššieho územného celku
Problematika symbolov VÚC je upravená v § 1 ods. 6 ZSK. V porovnaní s obecným zriadením je normatívna úprava symbolov VÚC značne stručnejšia.
Vyšší územný celok má svoje symboly, ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Symboly VÚC sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka. Z komparatívneho hľadiska možno poukázať na odlišný prístup zákonodarcu na úrovni obecného zriadenia. Podľa prvej vety § 1b ods. 1 ZOZ:
"Obec má právo na vlastné symboly."
Z citovanej dikcie teda priamo nevyplýva povinnosť obce konštituovať obecnú symboliku. Ak však obec využije zákonný nárok na konštituovanie jedného alebo viacerých symbolov, je povinná tento symbol (symboly) používať v úradnom styku v súlade so zákonom. Tento záver nachádza oporu v druhej vete § 1b ods. 1 ZOZ:
"Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy."
Naopak, ZSK v prvej vete § 1 ods. 6v súvislosti s používaním symbolov VÚC používa dikciu "môže používať pri výkone samosprávy". Aj dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2001 uvádza:
"Vyšší územný celok bude mať svoje vlastné symboly a právo používať ich pri výkone samosprávy."
Takto vzniká pomerne nezmyselná konštrukcia: kým obec nemusí mať symboly, ale ak ich má, je povinná ich používať pri výkone samosprávy, VÚC musí mať symboly, ale pri výkone samosprávy ich používať nemusí. Napriek tejto problematickej zákonnej konštrukcii je podstatným záujmom každej regionálnej samosprávy (viac než záujmom štátu) svoje symboly ako prejav vlastnej svojbytnosti nielen mať, ale aj používať v aplikačnej praxi. V každom prípade by
de lege ferenda
by bolo vhodné precizovať znenie prvej vety § 1 ods. 6 ZSKnapríkad nasledovne:
"Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré používa pri výkone samosprávy."
Symboly VÚC sú prirodzeným prejavom histórie, súdržnosti obyvateľov VÚC a reprezentantom hrdosti regionálnej komunity. Zákonodarca konštruuje inštitút symbolov VÚC s výnimkou znelky ako obligatórny. Každý VÚC musí mať tri vlastné symboly: erb, pečať a vlajku.
Výpočet symbolov VÚC je pozitívny a taxatívny
(numerus clausus)
. Počet symbolov VÚC nemožno rozširovať. Vyšší územný celok podobne ako obec nemôže zaviesť žiadne iné než zákonom predpokladané druhy symbolov, ktoré by mohol používať na reprezentáciu VÚC v úradnom styku.Erb VÚC predstavuje trvalé farebné znamenie na štíte vytvorené podľa heraldických pravidiel a určené na identifikovanie VÚC.
Pokiaľ ide o vlajku VÚC, právne záväzný pojem predstavuje "vlajka", nie "zástava". Vlajka by mala zodpovedať podobe alebo symbolike erbu VÚC.
Pečať VÚC tvorí spravidla vyobrazenie erbu VÚC s hrubopisom názvu VÚC.
Zákonodarca od roku 2007 pripúšťa ako prípadný (fakultatívny) symbol VÚC aj znelku. Znelka môže predstavovať napríklad hudobné spracovanie regionálne významnej piesne.
Je na škodu veci, že ZSK neupravuje aspoň rámcové pravidlá pre používanie symbolov VÚC. Uvedené je vhodné regulovať vo VZN, ktoré upraví problematiku regionálnej symboliky, alebo v štatúte VÚC. Takto možno upraviť napríklad používanie erbu na budovách, pečatiach, insígniach alebo úradných listoch VÚC.
Rovnako tak je na škodu veci, že ZSK na rozdiel od ZOZ neobsahuje aspoň elementárnu zmienku o používaní symbolov na pečiatkach VÚC. Vyššie územné celky rovnako ako obce používajú v závislosti od toho, či realizujú územnú samosprávu alebo prenesený výkon štátnej správy, dva druhy pečiatok, a to pečiatku s erbom VÚC a pečiatku so štátnym znakom.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 3/2023
