Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor so zameraním na domové studne

Dátum:

Štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor so zameraním na domové studne
Doc. JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Advokát.
Vzhľadom na zvýšenie cien vody dodávanej verejným vodovodom je v súčasnosti typický aj opätovný rast využívania odberu podzemných vôd vlastnými studňami obyvateľov obce. Studňa je vodnou stavbou a odber podzemnej vody je osobitným užívaním vôd, ktorých uskutočňovanie podlieha povoľovacím konaniam. V podmienkach Slovenska sú však zväčša domové studne fakticky nepovolenými stavbami a odber podzemnej vody prostredníctvom nich je nepovolený. Obce ako vecne príslušné orgány štátnej vodnej správy sú povinné kontrolovať a vyvodzovať administratívno - právnu zodpovednosť voči stavebníkom studní. Pre obce je však táto úloha náročná, keďže musia paralelne uplatniť právnu úpravu dvoch právnych predpisov, a to zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") a zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (vodný zákon) v z. n. p. (ďalej len "vodný zákon"). Cieľom príspevku je predstaviteľom obcí vysvetliť túto zložitú právnu úpravu, objasniť pojmy a princípy, na ktorých je vybudovaná, a to tak, aby následne dokázali zákonné ustanovenia v praktickej rovine správne aplikovať. Bez znalosti týchto východiskových poznatkov nedokážu obce vyvodiť administratívnu zodpovednosť voči stavebníkom nepovolených studní tak, aby ich rozhodnutia obstáli v prípadnom odvolacom a súdnom prieskume.
Obec a štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor
Právny inštitút štátneho stavebného dohľadu má svoju normatívnu úpravu v deviatom oddiely druhej časti v ustanoveniach § 98 až § 104 stavebného zákona. Sankcie sú obsiahnuté v právnej úprave tretej časti stavebného zákona pojednávajúcej o priestupkoch, iných správnych deliktoch a o lehotách na ukladanie pokút a o výnosoch z pokút.
Právny inštitút štátneho vodo - ochranného dozoru je upravený v deviatej časti v ustanoveniach § 66 až 68 vodného zákona. Vodný zákon upravuje ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru aj špecifický inštitút odborného technicko - bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami, ktorý vykazuje určité špecifiká, najmä čo do svojho predmetu. Orgány štátnej vodnej správy vykonávajú odborný technicko - bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Dozerajú najmä na to, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko - bezpečnostný dohľad a vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.
Vo vzťahu k vodným stavbám používa stavebný zákon pojem štátny stavebný
"dohľad"
a vodný zákon pojem štátny vodoochranný
"dozor
". V právnej teórii medzi pojmami
dohľad
a
dozor
existujú principiálne rozdiely, ale na účely praxe postačuje poznatok, že použitie pojmu dohľad v stavebnom zákone a dozor vo vodnom zákone je iba legislatívnou nepresnosťou a výrazom legislatívnej tradície.
Z hľadiska charakteru činností predstavujú oba inštitúty - tak štátny stavebný dohľad, ako aj štátny vodoochranný dozor - čo do podstaty administratívny (správny) dozor. Sú prejavom špecifickej formy kontroly vo verejnej správe vo vzťahu k adresátom verejnej správy, t.j. stavebníkom studní a osobám, odoberajúcim podzemnú vodu prostredníctvom nich.
V najvšeobecnejšom chápaní možno oba analyzované inštitúty podradiť pod pojem kontrola vo verejnej správe. Ide teda o proces, ktorým sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť právnických a fyzických osôb podliehajúcich kontrole (stavebníkov vodných stavieb) zodpovedá požiadavkám, ktoré sú určené v právnych normách alebo v rozhodnutiach vydaných na ich vykonanie.
Zákonodarcom zvolené legálne označenie štátneho stavebného dohľadu a štátneho vodoo - chranného dozoru je tak len určitým prejavom pojmologickej hypertrofie, t.j. terminologickej nadmiery a nejednotnosti v oblasti tzv. kontrolnej terminológie. Zvolený prístup zákonodarcu je výrazom nevhodného legislatívneho javu pomenúvať principiálne rovnaké druhy činnosti verejnej správy nejednotnými legislatívnymi termínmi.
Orgány štátneho stavebného dohľadu a štátneho vodoochranného dozoru
Podľa § 99 písm. a) až d) stavebného zákona:
----------------------------------------------------------------------------------------------------
"Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie, stavebného úradu, iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb, krajského stavebného úradu".
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Po účinnosti zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. od 1. októbra 2013 rozumej okresný úrad v sídle kraja.
Podľa § 9 ods. 14 tohto zákona:
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zákonodarcom zvolené označenie orgánov štátneho stavebného dohľadu ako
"
poverení zamestnanci
"
považujeme za nevhodné. Z použitej zákonnej dikcie nie je zrejmé, či bolo úmyslom zákonodarcu zverenie administratívnoprávnej subjektivity pri výkone štátneho stavebného dohľadu priamo zamestnancom vo výkone štátnej služby (napr. zamestnancom štátu Slovenskej stavebnej inšpekcie), resp. vo výkone práce vo verejnom záujme (napr. zamestnancom obce všeobecného stavebného úradu) alebo, naopak, ide iba o legislatívnu nepresnosť a nositeľom administratívnoprávnej subjektivity sú v § 99 stavebného zákona vymenované orgány verejnej správy a zamestnanci, realizujúci štátny stavebný dohľad, sú iba ich personálnym substrátom.
Náležité posúdenie a jednoznačné zistenie kompetencie relevantného subjektu vo veci konať je však nevyhnutným predpokladom na riadny a zákonný priebeh kontrolného procesu. Konanie subjektu bez existencie jeho kompetencie byť v danej veci činným by mohlo mať v niektorých prípadoch za následok napadnuteľnosť alebo zjavnú nezákonnosť kontrolných zistení. Priznanie administratívnoprávnej subjektivity kontrolnému orgánu zároveň ovplyvňuje pasívnu procesnú legitimitu na preskúmanie jeho kontrolných zistení v správnom súdnictve.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Prikláňame sa k druhému záveru, a to že orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú
de iure
orgány správy investičnej výstavby: Slovenská stavebná inšpekcia, stavebný úrad (napr. obec), iné orgány štátnej správy oprávnené osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb, okresný úrad v sídle kraja, odbor výstavby a bytovej politiky. Zamestnanci orgánu kontroly (napr. obce), realizujúci fyzicky kontrolnú činnosť, predstavujú a reprezentujú poverený personálny substrát kontrolného orgánu. Zamestnanci orgánu kontroly sú subjektmi kontroly a konajú pri výkone kontrolných činností v mene takého
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.