Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor so zameraním na domové studne
Dátum:
Štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor so zameraním na domové
studne
Doc. JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Advokát.
Vzhľadom na zvýšenie cien vody dodávanej verejným vodovodom je v súčasnosti typický
aj opätovný rast využívania odberu podzemných vôd vlastnými studňami obyvateľov obce. Studňa je
vodnou stavbou a odber podzemnej vody je osobitným užívaním vôd, ktorých uskutočňovanie podlieha
povoľovacím konaniam. V podmienkach Slovenska sú však zväčša domové studne fakticky nepovolenými
stavbami a odber podzemnej vody prostredníctvom nich je nepovolený. Obce ako vecne príslušné orgány
štátnej vodnej správy sú povinné kontrolovať a vyvodzovať administratívno - právnu zodpovednosť voči
stavebníkom studní. Pre obce je však táto úloha náročná, keďže musia paralelne uplatniť právnu
úpravu dvoch právnych predpisov, a to zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") a
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (vodný zákon) v z. n. p. (ďalej
len "vodný zákon"). Cieľom príspevku je
predstaviteľom obcí vysvetliť túto zložitú právnu úpravu, objasniť pojmy a princípy, na ktorých je
vybudovaná, a to tak, aby následne dokázali zákonné ustanovenia v praktickej rovine správne
aplikovať. Bez znalosti týchto východiskových poznatkov nedokážu obce vyvodiť administratívnu
zodpovednosť voči stavebníkom nepovolených studní tak, aby ich rozhodnutia obstáli v prípadnom
odvolacom a súdnom prieskume.
Obec a štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný
dozor
Právny inštitút štátneho stavebného dohľadu má svoju normatívnu úpravu v deviatom oddiely
druhej časti v ustanoveniach § 98 až § 104 stavebného
zákona. Sankcie sú obsiahnuté v právnej úprave tretej časti
stavebného zákona pojednávajúcej o priestupkoch, iných
správnych deliktoch a o lehotách na ukladanie pokút a o výnosoch z pokút.
Právny inštitút štátneho vodo - ochranného dozoru je upravený v deviatej časti v
ustanoveniach § 66 až 68 vodného zákona.
Vodný zákon upravuje ako súčasť štátneho
vodoochranného dozoru aj špecifický inštitút odborného technicko - bezpečnostného dozoru nad vodnými
stavbami, ktorý vykazuje určité špecifiká, najmä čo do svojho predmetu. Orgány štátnej vodnej správy
vykonávajú odborný technicko - bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol
ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Dozerajú najmä na to, ako vlastníci alebo užívatelia týchto
vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko - bezpečnostný dohľad a vykonávajú potrebné
opatrenia na ich bezpečnosť.
Vo vzťahu k vodným stavbám používa stavebný
zákon pojem štátny stavebný
"dohľad"
a vodný
zákon pojem štátny vodoochranný "dozor
". V právnej teórii medzi pojmami dohľad
a dozor
existujú principiálne rozdiely, ale na účely praxe postačuje poznatok, že použitie
pojmu dohľad v stavebnom zákone a dozor vo
vodnom zákone je iba legislatívnou nepresnosťou a
výrazom legislatívnej tradície.Z hľadiska charakteru činností predstavujú oba inštitúty - tak štátny stavebný dohľad, ako
aj štátny vodoochranný dozor - čo do podstaty administratívny (správny) dozor. Sú prejavom
špecifickej formy kontroly vo verejnej správe vo vzťahu k adresátom verejnej správy, t.j.
stavebníkom studní a osobám, odoberajúcim podzemnú vodu prostredníctvom nich.
V najvšeobecnejšom chápaní možno oba analyzované inštitúty podradiť pod pojem kontrola vo
verejnej správe. Ide teda o proces, ktorým sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť právnických a
fyzických osôb podliehajúcich kontrole (stavebníkov vodných stavieb) zodpovedá požiadavkám, ktoré sú
určené v právnych normách alebo v rozhodnutiach vydaných na ich vykonanie.
Zákonodarcom zvolené legálne označenie štátneho stavebného dohľadu a štátneho vodoo -
chranného dozoru je tak len určitým prejavom pojmologickej hypertrofie, t.j. terminologickej
nadmiery a nejednotnosti v oblasti tzv. kontrolnej terminológie. Zvolený prístup zákonodarcu je
výrazom nevhodného legislatívneho javu pomenúvať principiálne rovnaké druhy činnosti verejnej správy
nejednotnými legislatívnymi termínmi.
Orgány štátneho stavebného dohľadu a štátneho vodoochranného
dozoru
Podľa §
99 písm. a) až d) stavebného zákona:
----------------------------------------------------------------------------------------------------
"Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej
inšpekcie, stavebného úradu, iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať
na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb, krajského stavebného úradu".
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Po účinnosti zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. od 1. októbra 2013
rozumej okresný úrad v sídle kraja.
Podľa § 9 ods. 14 tohto
zákona:
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú
slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad
životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný
úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zákonodarcom zvolené označenie orgánov štátneho stavebného dohľadu ako
"
považujeme za nevhodné. Z použitej zákonnej dikcie nie je zrejmé, či bolo
úmyslom zákonodarcu zverenie administratívnoprávnej subjektivity pri výkone štátneho stavebného
dohľadu priamo zamestnancom vo výkone štátnej služby (napr. zamestnancom štátu Slovenskej stavebnej
inšpekcie), resp. vo výkone práce vo verejnom záujme (napr. zamestnancom obce všeobecného stavebného
úradu) alebo, naopak, ide iba o legislatívnu nepresnosť a nositeľom administratívnoprávnej
subjektivity sú v § 99 stavebného zákona vymenované
orgány verejnej správy a zamestnanci, realizujúci štátny stavebný dohľad, sú iba ich personálnym
substrátom.poverení
zamestnanci
"Náležité posúdenie a jednoznačné zistenie kompetencie relevantného subjektu vo veci konať
je však nevyhnutným predpokladom na riadny a zákonný priebeh kontrolného procesu. Konanie subjektu
bez existencie jeho kompetencie byť v danej veci činným by mohlo mať v niektorých prípadoch za
následok napadnuteľnosť alebo zjavnú nezákonnosť kontrolných zistení. Priznanie
administratívnoprávnej subjektivity kontrolnému orgánu zároveň ovplyvňuje pasívnu procesnú
legitimitu na preskúmanie jeho kontrolných zistení v správnom súdnictve.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Prikláňame sa k druhému záveru, a to že orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú orgány správy investičnej výstavby: Slovenská stavebná inšpekcia, stavebný úrad (napr.
obec), iné orgány štátnej správy oprávnené osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie
a odstraňovanie stavieb, okresný úrad v sídle kraja, odbor výstavby a bytovej politiky. Zamestnanci
orgánu kontroly (napr. obce), realizujúci fyzicky kontrolnú činnosť, predstavujú a reprezentujú
poverený personálny substrát kontrolného orgánu. Zamestnanci orgánu kontroly sú subjektmi kontroly a
konajú pri výkone kontrolných činností v mene takého
de
iure
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 7/2017
