Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Splnilo zavedenie systému programového rozpočtovania svoje očakávania? (II.)

Dátum:

Splnilo zavedenie systému programového rozpočtovania svoje očakávania? (II.)
(dokončenie z minulého čísla)
Podľa názoru respondentov nie je úplne správne, že sa sleduje zvlášť účtovníctvo a zvlášť programový rozpočet. Nakoľko zavedením akruálneho účtovníctva sa z účtovného hľadiska aj v samospráve začali sledovať náklady a výnosy a programový rozpočet sa zostavuje na úrovni príjmov a výdavkov, respondenti to považujú za určitú metodickú nejednotnosť, čím sa výrazne skomplikovala ekonomická
agenda
. Preto je potrebné intenzívnejšie zavádzanie RIS prepojeného s účtovným informačným systémom (s akcentom zvýšenia informačno-kvalitatívnej úrovne zostavovania, monitorovania aj vyhodnocovania programového rozpočtu).
Zistilo sa, že niektoré samosprávy v rámci rozpočtového procesu už využívajú RIS a zároveň ho majú prepojený s účtovným informačným systémom (pri zostavovaní programového rozpočtu výstupy z účtovníctva využívajú len čiastočne, no vyššia využiteľnosť je pri monitorovaní a hodnotení programového rozpočtu). Samosprávne subjekty, ktoré túto možnosť zatiaľ nemajú, by ju len uvítali. Iba v jednom prípade sme sa stretli s názorom, že informácie z účtovníctva sú v súčasnej dobe takmer nepotrebné pre programové rozpočtovanie.
Prieskum potvrdil, že v niektorých samosprávach stále pretrváva nízka kvalita dodávaných podkladov v rámci rozpočtového procesu, niekedy aj z časovým oneskorením. Je preto potrebné, aby správcovia jednotlivých programov dodávali kvalitné podklady komplexne a včas, a tým podporili bezproblémové a úspešné monitorovanie a hodnotenie rozpočtu, ale najmä tvorbu programového rozpočtu na ďalšie rozpočtové roky. K riešeniu tohto problému by mala aspoň čiastočne prispieť štandardizácia rozpočtového procesu (t.j. využívanie štandardizovaných formulárov, rozpočtového harmonogramu a prijatie regulácie rozpočtového procesu, ktorá zaviaže jednotlivých správcov rozpočtových položiek k dodávaniu presných, včasných, komplexných a metodicky správnych podkladov).
Niektoré samosprávy majú stanovený harmonogram celého rozpočtového procesu na základe interného predpisu - opatrením starostu - a niektoré schválený zastupiteľstvom samosprávy. Zaujímavým zistením je to, že napr. jedna z oslovených samospráv zostavuje aj tzv. "rozpočtový list", ktorý obsahuje: kód zdroja (t.j., či ide o vlastný zdroj, zdroj zo štátneho rozpočtu, z mimorozpočtového fondu, z konkrétneho fondu EU a pod.), funkčnú klasifikáciu, ekonomickú klasifikáciu, tzv. akcie (v nich si konkrétny analytický výdavok a spôsob jeho označenia navrhujú sami), názov položky a schválený rozpočet. Na základe informačného systému je možné vygenerovať aj predbežné čerpanie položky (jednotliví správcovia programov tak vedia, čo si do konca rozpočtového roka "môžu dovoliť a čo nie"). V rámci tvorby programového rozpočtu sa vyskytol aj názor, že je lepšie najskôr všetky výdavky rozpísať komplexne, a až potom ich roztriediť do jednotlivých programov a podprogramov.
Prieskumom sa ďalej potvrdilo, že vo väčšine dopytovaných samospráv pretrváva problém pri zostavovaní správnych merateľných ukazovateľov (v priamej, logickej súvislosti s cieľmi jednotlivých programov), ktoré by zároveň odrážali všetky potrebné kritériá viažuce sa na ich zostavenie. Dosť problematické sa to doteraz potvrdilo najmä v programe Administratíva. V ďalších prípadoch sme zistili, že merateľné ukazovatele neprinášajú taký efekt, ako sa pôvodne predpokladalo, ba dokonca sú považované len za formalitu a ich zostavovanie sa hodnotí ako príliš náročný proces, tzn., že samosprávy nedokážu zadefinovať merateľné ukazovatele tak, aby naznačovali správnu trajektóriu rozvoja samosprávy. Dá sa predpokladať, že to súvisí so samotným prístupom.
Okrem toho sa niekoľko respondentov priklonilo k názoru, že niektoré typy merateľných ukazovateľov sú takmer neopodstatnené a nemajú (vzhľadom na ich kvalitatívnu stránku) dostatočnú vypovedaciu schopnosť (napr. počet zasadnutí obecného zastupiteľstva za rok, ale aj v rámci takých činností ako kosenie trávy, vývoz smetí a pod.), resp. navýšenie hodnoty merateľného ukazovateľa sa nepremietlo do kvalitatívnej zmeny. Preto niektoré samospráv
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.