Škoda, predpoklady jej vzniku, rozsah a spôsob náhrady v pracovnoprávnych vzťahoch

Pracovnoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť v zásade založený:

• pracovnou zmluvou alebo

• dohodou o prácach vykonávanými mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti).

Tak ako zamestnávateľ, aj zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu disponujú súborom práv, ale aj súborom povinností.

Súčasťou každého právneho vzťahu, a teda aj pracovnoprávneho, je zodpovednosť, špeciálne zodpovednosť za škodu. Úprava zodpovednosti za škodu je v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravená v § 177 až § 219.

V článku sa zaoberám tým, čo možno pod pojmom škoda rozumieť, o predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch, rozsahu a spôsobe náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec.

Zákonník práce tento pojem nedefinuje. Avšak pod pojmom škoda možno v súlade s právnou teóriou, ako aj aplikačnou praxou (rozhodnutia súdov) rozumieť:

Príkladom vecnej škody je napr. poškodenie služobného mobilného telefónu, schodok na zverených hodnotách atď.

Okrem vecnej škody existuje aj „“. V takomto prípade ide o nemajetkovú ujmu, ktorou je bolesť a/ alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. Spočíva v poškodení zdravia zamestnanca, za ktoré mu patrí náhrada predstavujúca určitú formu satisfakcie za bolesť a/alebo sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Príkladom tohto druhu škody je napr. pracovný úraz.

K predpokladom vzniku škody v pracovnoprávnych vzťahoch patrí:

• existencia pracovnoprávneho vzťahu,

• protiprávny úkon,

• škoda,

• príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou,

• zavinenie,

• súvislosť medzi vzniknutou škodou a plnením pracovných úloh.

Pracovnoprávny vzťah je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch. Úprava zodpovednosti za škodu sa najčastejšie uplatňuje pri pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom, no uplatňuje sa aj pri vzťahoch, ktoré vznikajú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Protiprávnym úkonom možno rozumieť taký úkon, resp. konanie, ktoré sa prieči povinnostiam, ktoré z pracovnoprávneho vzťahu vyplývajú. Tieto povinnosti upravuje jednak pracovná zmluva (príp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), všeobecne záväzné právne predpisy, prípadne interné predpisy zamestnávateľa (napr. organizačný poriadok).

Škoda je ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť v peniazoch, pričom škodou môže byť:

• skutočná škoda,

• ušlý zisk.

Skutočná škoda spočíva najmä:

• v zmenšení majetku (napr. poškodenie, zničenie veci, majetku),

• vo vynaložení nákladov, ktoré by inak nemuseli byť vynaložené.

Ušlým ziskom možno rozumieť to, o čo by sa majetok zamestnávateľa zväčšil, keby ku škodovej udalosti nedošlo. Zákonník práce pojem ušlý zisk nedefinuje.

Medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom musí existovať vzťah príčiny a následku. Záko