Samospráva a jej výkon v podmienkach obcí s výrazným zastúpením rómskeho obyvateľstva

Východiskovou platformou, od ktorej odvíjam svoje závery, je skutočnosť, že . Aj v prípade, ak by ho štát nezakotvil v pozitívno-právnej úprave, samospráva by sa v istej podobe vyvíjala, hoci by išlo o značne deformovanú podobu samosprávy. Povinnosťou štátu je prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí legislatívny rámec pre vhodný rozvoj samosprávy. Prirodzeno-právny charakter samosprávy, ktorej materiálnym základom je potreba spravovať si svoje záležitosti v medziach zákona, je predpokladom pre jej následnú inštitucionalizáciu.

V tomto článku sa zaoberám výlučne územnou samosprávou na úrovni obcí. Predpokladom výkonu samosprávy a jej nedeliteľnou zložkou je spôsobilosť samosprávu riadne realizovať, čo je v podstate aj základom pre jej efektivitu, a teda aj zmysel jej existencie.

Už na tomto mieste je potrebné vymedziť pojem efektívnosti samosprávy ako jedného z ústredných pojmov skúmanej problematiky vôbec. Efektívnosť je totiž v celom verejnom sektore poznačená špecifickosťou úloh a činností verejnej správy. Jej komplikovanosť je daná tým, že kým v súkromnom sektore efektívnosť zabezpečuje trhový mechanizmus, vo verejnom sektore treba zohľadňovať nielen ekonomické a právne ukazovatele, ale aj politické a spoločenské hľadiská.

Neoddeliteľnú súčasť verejnej správy v spoločnosti predstavuje samospráva charakterizovaná ako výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru, t.j. inými verejnoprávnymi subjektmi, než je štát . Tým je podporená deľba moci v štáte a zároveň sa zabraňuje sústredeniu moci v jedinom mocenskom centre a jej možnému zneužitiu. Samospráva ako nezastupiteľná zložka demokracie je výrazom práva a schopnosti samosprávnych orgánov v rámci svojej zodpovednosti a v záujme obyvateľstva regulovať a riadiť časť verejných záležitostí. Subjekty samosprávy majú verejnoprávny charakter, priznané postavenie právnickej osoby odlišnej od štátu a disponujú verejnou mocou v právne vymedzenom okruhu vecných vzťahov.

Územná samospráva patrí medzi fundamentálne spoločenské vzťahy tvoriace súčasť fungovania demokratickej spoločnosti. Ústavodarca premietol princíp územnej samosprávy ako jeden z východiskových princípov moderného konštitucionalizmu do štvrtej samostatnej hlavy Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov. Ak má byť štát považovaný za demokratický, musí mať vytvorený systém, ktorý na jednej