Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rokovanie obecného zastupiteľstva
Dátum:
Rokovanie obecného zastupiteľstva
JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Katedra ústavného práva a správneho práva Právnická fakulta UPJŠ v
Košiciach
Príspevok analyzuje inštitút rokovania obecného zastupiteľstva (OZ). Voľba tejto témy
je determinovaná skutočnosťou, že napriek zmene právnej úpravy zasadania OZ vykonanej už pred 5
rokmi zákonom č. 102/2010 Z.z. sa táto právna úprava
stále dostatočne v aplikačnej praxi nevžila. Rokovacie poriadky OZ doposiaľ buď úplne absentujú,
alebo častejšie predstavujú iba "mechanické prevzatie" zákonnej úpravy alebo úplne najčastejšie sú
"odkopírovaním" vnútorného predpisu inej obce (bez ohľadu na jej veľkosť, počet členov
zastupiteľského zboru a pod.). Uvedené prístupy tvorby tohto vnútorného predpisu však nie sú cieľom
a sú nesprávne. Práve rokovanie OZ je totiž tou záležitosťou samosprávy, pri ktorej zákonodarca
ponecháva veľkú voľnosť "prispôsobiť" si v rámci danej obce priebeh rokovania vlastným požiadavkám a
pomerom. Mantinelom internej normotvorby sú len kogentné ustanovenia
zákona o obecnom zriadení.
Rámcovú procesnú úpravu rokovania OZ upravuje od 1. apríla 2010 zásadne novelizovaný
§ 12 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o obecnom
zriadení").
Rámcovosť zákonnej úpravy znamená, že podrobnejšiu reguláciu rokovania OZ zákonodarca
ponechal na úpravu obsiahnutú v rokovacom poriadku OZ, ktorý schvaľuje OZ tej-ktorej
obce.
Periodicita zasadania OZ
Ust. § 12 ods. 1 zakotvuje periodicitu
rokovania OZ.
"Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri
mesiace."
Základným zákonným pravidlom pre frekvenciu rokovania OZ je, že
"obecné zastupiteľstvo
zasadá podľa potreby",
pričom podmienkou je, aby to však bolo "najmenej raz za tri
mesiace."
Z pôvodných dvoch mesiacov sa novelou uskutočnenou zákonom č.
102/2010 Z.z. účinnou od 1. apríla 2010 lehota
predĺžila na tri mesiace, a to hlavne na základe faktických skutočností, ktoré priniesla prax
obecných samospráv. Problémy sa vyskytli napríklad počas leta, kedy v súvislosti s dovolenkovým
obdobím v niektorých samosprávach nebolo možné dosiahnuť uznášaniaschopnosť OZ.
Periodicita rokovania OZ je plne v kompetencii orgánov tej-ktorej obce pri rešpektovaní
minimálneho zákonného mantinelu, t.j. 3-mesačného časového intervalu a
je výsledkom vzťahov
kooperácie (súčinnosti) oboch orgánov obce
(t.j. starostu obce a OZ). Pre maximalizáciu účasti
poslancov OZ na jeho rokovaní a dosiahnutie čo najväčšej občianskej participácie (najmä formou
účasti verejnosti na rokovaní OZ) je vhodné
, ak OZ schváli harmonogram jeho zasadnutí na
kalendárny rok.
Uvedené nepriamo vyplýva aj z ustanovenia § 5
ods. 2 a 8 zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v z. n. p., v zmysle ktorých obec zverejňuje termíny schôdzí OZ. Takéto plánovanie
umožňuje poslancom OZ predovšetkým zariadiť si vopred svoje záležitosti (súkromné aj pracovné) tak,
aby sa mohli zúčastňovať pravidelne zasadnutí OZ, a tak riadne vykonávať zverený mandát.
Je výlučne rozhodnutím OZ, aby na základe svojho uváženia rozhodlo, ako často bude
zasadať. Aplikačná prax poskytuje množstvo príkladov obecných samospráv, v ktorých sú zasadnutia OZ
plánované každý kalendárny mesiac, ďalej množstvo príkladov obcí, v ktorých uskutočňovanie zasadnutí
OZ aj nad plánovaný harmonogram spôsobuje dokonca vyšší počet zasadnutí než je 12 za kalendárny rok,
ale aj množstvo obecných samospráv, kde sa zasadnutia OZ konajú v najmenšej možnej frekvencii, t.j.
raz za 3 mesiace, čiže 4-krát za kalendárny rok. Žiaľ aplikačná prax ponúkla aj prípady obcí, v
ktorých OZ v kalendárnom roku nezasadalo vôbec. Posledné z konštatovaní je však už formou
nezákonnosti a hraničným prejavom narušenia vzťahov medzi orgánmi obce.
Výsledná periodicita rokovaní OZ
je totiž vždy výsledkom spolupôsobenia mnohých
materiálnych faktorov, a to tak právnych aj mimoprávnych, ako napr. angažovanosť poslancov OZ,
problémy v obecnej samospráve, početnosť prevodov majetku obce atď.Platná právna úprava už po 1. apríli 2010 nerozlišuje medzi riadnymi a mimoriadnymi
rokovaniami OZ, pokiaľ ide najmä o dĺžku lehoty na zverejnenie termínu a návrhu programu rokovania
OZ pred jeho zasadnutím.
Čisto z teoretického hľadiska by sme v súčasnosti mohli označiť ako
"mimoriadne
zasadnutie OZ"
také, ktoré sa koná mimo vopred schváleného harmonogramu zasadnutí OZ na príslušný
kalendárny rok, z príčiny odôvodnenej potreby jeho uskutočnenia. Takáto špecifikácia má však
vcelku iba "poetický" význam, keďže zo zákona pre "riadne" zasadnutie, t.j. zasadnutie vopred
plánované, aj "mimoriadne" zasadnutie, t.j. zasadnutie mimo schváleného harmonogramu, vyplýva úplne
rovnaký zákonný režim ich zvolávania, publikácie ich programu aj samotného rokovania
(pozri v
ďalšom texte).
Miesto zasadania OZ
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 3/2015
