Právny postup obce pri výkone správy daní a poplatkov

Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ nebolo podané daňové priznanie podľa osobitných predpisov, ktorým je v tomto prípade zákon o miestnych daniach, tak správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na jeho podanie a zároveň ho upozorní na následky nepodania daňového priznania, ktorým môže byť napríklad aj uloženie pokuty za nepodanie daňového priznania. Pritom daňový poriadok neustanovuje formu takejto výzvy, pre právnu istotu je však potrebné, aby takáto výzva bola písomná. Následne v § 15 ods. 3 daňový poriadok ustanovuje, že pokiaľ daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane určí daň podľa pomôcok. Pokiaľ daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.

V rámci konania o určení dane podľa pomôcok možno využiť rôzne dôkazné podklady na určenie výšky základu dane a samotnej daňovej povinnosti, predovšetkým listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov, pričom uvedený výpočet je len demonštratívny a nepredstavuje taxatívny výpočet.

Súbeh daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok je vylúčený, navyše v § 15 ods. 3 daňový poriadok výslovne ukladá začatie konania o určení dane podľa pomôcok.

V § 57 ods. 1 daňového poriadku sa síce nenachádza taxatívny a ani demonštratívny výpočet jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti o povolenie odkladu platby dane, platí však, že na prípad tejto žiadosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie daňového poriadku pre obsahové náležitosti podania v daňovom konaní, podľa ktorého by takéto podanie malo obsahovať: kto takéto podanie podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, tak aj dôvody takéhoto podania.

Keďže daňový subjekt vo svojej žiadosti o odklad platenia dane z nehnuteľnosti jednotlivé obsahové náležitosti uviedol, tak starosta obce mal v tomto prípade začať konanie o povolenie odkladu úhrady daňovej platby a pred samotným rozhodnutím v danej veci si vyžiadať od daňového subjektu zriadenie záložného práva v prospech správcu dane, obce, na niektorú zo svojich majetkových hodnôt.

Navyše, v konaní o povolení odkladu úhrady dane sa vo všeobecnosti vyžaduje vydanie rozhodnutia, ktoré musí obsahovať náležitosti podľa § 57 v spojení s § 63 daňového poriadku, inak nemá právnu relevanciu. Platí teda, že starosta obce nemohol vyriešiť uvedenú záležitosť len vyhotovením oznámenia o tom, že takejto žiadosti nevyhovie, ale mal v predmetnej záležitosti vydať rozhodnutie v daňovom konaní. Uvedené platí aj napriek tomu, že voči rozhodnutiu o povolení alebo nepovolení odkladu platby dane nemožno podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku podať odvolanie a na povolenie odkladu daňovej platby nemá daňový subjekt právny nárok.