Príspevok sa zaoberá právnou úpravou štatútov obcí, náležitosťami štatútov a tiež niektorými často sa vyskytujúcimi nedostatkami v štatútoch obcí. Viaceré obce svoj štatút po vydaní v prípade legislatívnych zmien ďalej neaktualizovali, alebo pri jeho príprave použili vzor zverejnený na internete bez toho, aby ho upravili na svoje konkrétne podmienky. V príspevku možno nájsť aj odporúčania, ako môžu obce zosúladiť svoje štatúty s platnou legislatívou.
Štatút obce je základný interný predpis obce, ktorý je každá obec povinná vydať. Obce by pri príprave svojich štatútov mali postupovať s náležitou starostlivosťou a dbať na ich kvalitu.
zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v z. n. p. (ďalej len "zákon o hlavnom meste SR"), podľa ktorého mestské zastupiteľstvo schvaľuje štatút Bratislavy a jeho dodatky [§ 11 ods. 5 písm. a)],
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. neobsahuje osobitnú právnu úpravu štatútu samosprávneho kraja, ale v § 11 ods. 2 písm. q) len uvádza, že zastupiteľstvu samosprávneho kraja je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to o ďalších veciach, ktoré si môže vyhradiť v štatúte samosprávneho kraja, ak nie sú zákonom zverené predsedovi samosprávneho kraja.
Náležitosti štatútov obcí
Hoci sa zákon o obecnom zriadení výslovne zmieňuje o štatúte obce na viacerých miestach, tento interný právny predpis obce nedefinuje ani neupravuje jeho obsahové náležitosti. Z ustanovení zákona o obecnom zriadení však vyplýva, že v štatúte obce možno určiť:
-
záležitosti správy obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu [§ 13 ods. 4 písm. e)],
základné ustanovenia o postavení Bratislavy a jej mestských častí,
-
podrobnú úpravu samosprávy Bratislavy a jej mestských častí, najmä vzťahy mestských orgánov a miestnych orgánov, pravidlá zriaďovania stálych a dočasných orgánov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev a určovanie náplne ich práce, úlohy mestskej rady a pravidlá vyhlasovania a uskutočňovania miestneho referenda,
-
podrobné rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesenej pôsobnosti medzi Bratislavu a jej mestské časti,
-
zásady hospodárenia s majetkom, najmä pravidlá rozdelenia správy majetku Bratislavy, nadobúdania majetku Bratislavy a jej mestských častí a nakladania s ním (napr. pravidlá vzájomného prevodu, nájmu a výpožičky, správy zvereného majetku, kúpy, predaja a darovania a pod.),
-
podrobnosti o tvorbe a čerpaní rozpočtu Bratislavy a vzťahu k rozpočtom mestských častí, najmä pravidlá rozdeľovania príjmov zo štátneho rozpočtu, z podielu na výnose štátnych daní a rozdelenie výnosu miestnych daní, pravidlá rozdeľovania príjmov rozpočtov mestských častí medzi jednotlivé mestské časti,
-
používanie mestských symbolov a ich podrobné vyobrazenie, ktoré sa uvádza v prílohe štatútu,
-
podrobnosti o podmienkach a spôsobe udeľovania čestného občianstva, Ceny hlavného mesta SR Bratislavy a verejného uznania za zásluhy.
zoznam katastrálnych území, ktoré tvoria územie mesta,
-
zásady deľby samosprávnych pôsobností medzi mesto a mestské časti,
-
povinnosti a rozsah oprávnení mestských častí a právnických osôb zriadených alebo založených mestom pri zabezpečovaní úloh samosprávy mesta, ktorými boli poverení,
-
zásady hospodárenia s majetkom mesta, podrobnejšiu úpravu rozsahu oprávnení a povinností pri správe zvereného majetku mesta a pri nakladaní s ním, v súlade s osobitným zákonom,
-
druh a rozsah majetku mesta, ktorý môže byť zverený mestským častiam, podmienky odňatia majetku mestským častiam, ktorý im bol zverený do správy,
-
v akom rozsahu a v ktorých prípadoch podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku zvereného do správy mestským častiam len schváleniu miestnymi zastupiteľstvami mestských častí po udelení predchádzajúceho súhlasu primátora,
-
deľbu samosprávnych pôsobností mesta na mestské časti,
-
finančné a rozpočtové vzťahy mesta a mestských častí,
-
verejné ocenenia mesta a
-
ďalšie najdôležitejšie veci samosprávy mesta.
Okrem uvedeného štatút hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice obsahuje aj ďalšie náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z. n. p. hlavné mesto SR Bratislava a mesto Košice si pôsobnosti na úseku civilnej ochrany a spolupráce s mestskými časťami upravia v štatúte mesta.
Podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. hlavné mesto SR Bratislava a mesto Košice v štatúte mesta určia rozsah majetku nadobudnutého podľa § 2 až 2d tohto zákona zvereného mestským častiam do správy a tiež podrobnejšie upravia, v akom rozsahu a v ktorých prípadoch podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku zvereného do správy mestským častiam len schváleniu miestnymi zastupiteľstvami mestských častí. Rovnako v štatútoch podrobnejšie upravia podmienky odňatia majetku mestským častiam, ktorý im bol zverený do správy.
Schvaľovanie štatútov
Podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení štatút obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo formou uznesenia, na ktorého prijatie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov obecného zastupiteľstva.
Na prijatie návrhu štatútu hlavného mesta SR Bratislavy alebo jeho dodatku je potrebné prerokovanie s mestskými časťami a následné schválenie trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov mestského zastupiteľstva. Ak v rámci prerokovania nesúhlasí s návrhom štatútu alebo jeho dodatku najmenej 10 miestnych zastupiteľstiev, na schválenie je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov mestského zastupiteľstva (§ 7b ods. 3 zákona o hlavnom meste SR).
Podľa § 18 ods. 2 zákona o meste Košice je na prijatie, zmenu alebo zrušenie štatútu mesta Košice potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.
Nedostatky v štatútoch obcí
Na základe analýzy štatútov viacerých obcí možno identifikovať niektoré často sa vyskytujúce nedostatky v štatútoch obcí. Všeobecne ide najmä o to, že obec nevydala štatút vôbec, alebo obec síce vydala štatút podľa vzoru dostupného na internete, avšak neprispôsobila ho na špecifické podmienky danej obce. Častým nedostatkom tiež býva, že obec síce vydala štatút, ale obsahoval niektoré ustanovenia v rozpore so zákonom o obecnom zriadení alebo obec vydaný štatút neaktualizovala.
Za konkrétne nedostatky v štatútoch obcí možno považovať najmä tieto nedostatky:
-
štatút obce vydaný formou všeobecne záväzného nariadenia
- v niektorých prípadoch obce prijali štatút formou všeobecne záväzného nariadenia, hoci ide o interný predpis obce, ktorý obec schvaľuje formou uznesenia obecného zastupiteľstva;
-
odkazy na neplatné zákony
- štatúty obcí, ktoré neboli dlhšiu dobu aktualizované, obsahujú odkazy na neplatné zákony. Najčastejšie ide o zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. a zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v z. n. p.;
-
odkazy na novely zákona
- niektoré štatúty obcí namiesto odkazu na príslušný zákon odkazovali len na novelu tohto zákona;
-
komisia obecného zastupiteľstva vymedzená ako orgán obce
- zákon o obecnom zriadení v § 10 ods. 1 výslovne uvádza, že orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. V praxi sa však napriek tomu možno stretnúť s nesprávnym vymedzením orgánov obce v štatútoch obcí, keď sú medzi orgány obce zaradené aj komisie obecného zastupiteľstva;
-
obecný úrad ako orgán obecného zastupiteľstva
- podľa § 10 ods. 2 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie, obecný mládežnícky parlament, radu seniorov a určuje im náplň práce (môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon). Z uvedeného však nevyplýva, že by obecné zastupiteľstvo bolo oprávnené zriadiť aj obecný úrad. Napriek tomu však štatúty niektorých obcí obsahujú ustanovenie, podľa ktorého je obecné zastupiteľstvo oprávnené zriadiť obecný úrad;
-
zverejňovanie návrhu rozpočtu obce a návrhu záverečného účtu obce
- podľa § 9 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v znení od 1. apríla 2018 platí, že obec zverejní návrh rozpočtu obce a návrh záverečného účtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Predchádzajúca právna úprava vyžadovala zverejnenie návrhu rozpočtu obce a návrhu záverečného účtu obce spôsobom v obci obvyklým. Štatúty niektorých obcí však doposiaľ uvádzajú zverejnenie týchto dokumentov spôsobom v obci obvyklým, a nie na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce tak, ako to vyžaduje platná právna úprava;
-
rozsah zastupovania starostu obce
- zástupca starostu zastupuje starostu obce v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení (§ 13b ods. 3 zákona o obecnom zriadení). V rozpore s uvedeným podľa štatútov niektorých obcí obecné zastupiteľstvo určuje na návrh starostu obce rozsah úloh zástupcu starostu;
-
odmeňovanie zástupcu starostu obce
- štatúty niektorých obcí nesprávne uvádzajú, že plat zástupcu starostu obce určuje obecné zastupiteľstvo. Odmeňovanie zástupcu starostu upravuje § 25 ods. 7 zákona o obecnom zriadení.
Poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu obce, patrí plat od obce určený starostom obce podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu obce; jeho pracovný pomer v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitného predpisu.
Poslancovi, ktorý vykonáva funkciu zástupcu starostu obce podľa § 13b ods. 3 zákona o obecnom zriadení a nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania, patrí mesačná odmena podľa vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie určená starostom obce, najviac vo výške 70 % mesačného platu starostu obce bez zvýšenia podľa príslušnej platovej skupiny;
-
odvolanie zástupcu starostu obce
- hoci podľa § 13b ods. 1 zákona o obecnom zriadení starosta obce môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať, v praxi sa možno stretnúť s ustanovením štatútu obce, podľa ktorého zástupcu starostu obce môže odvolať obecné zastupiteľstvo;
-
schvaľovanie interných predpisov obce
- starosta obce vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce [§ 13 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení]. Ide o výlučnú právomoc starostu obce, ktorú nemožno previesť na obecné zastupiteľstvo a ani podmieňovať platnosť týchto predpisov schválením obecným zastupiteľstvom. Nemožno preto považovať za správne, keď štatút obce uvádza, že tieto interné predpisy obce vydáva alebo schvaľuje obecné zastupiteľstvo;
-
odvolanie hlavného kontrolóra obce
- s účinnosťou od 1. januára 2021 platí, že odvolanie hlavného kontrolóra obecným zastupiteľstvom musí byť odôvodnené (§ 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení). Napriek tomu väčšina štatútov obcí v rámci ustanovení o odvolaní hlavného kontrolóra túto požiadavku neuvádza;
-
komisie obecného zastupiteľstva
- v niektorých štatútoch obcí je uvedené, že obecné zastupiteľstvo nevytvorilo žiadne komisie, hoci podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v z. n. p. každá obec je povinná vytvoriť komisiu na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov;
-
správne delikty
- niektoré obce nemajú vo svojich štatútoch uvedené všetky prípady, v ktorých sa môže správneho deliktu dopustiť právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ (§ 27b ods. 1 zákona o obecnom zriadení);
-
pozastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva
- ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do troch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta obce nemôže pozastaviť (§ 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení). V praxi sa možno stretnúť s prípadom, keď v štatúte obce bola namiesto uvedenej lehoty troch mesiacov určená lehota dvoch mesiacov, hoci táto zmena bola zavedená novelou zákona o obecnom zriadení účinnou od 1. apríla 2018;
-
štatút obce nie je prispôsobený na konkrétne podmienky obce
- pri príprave štatútov obce spravidla využívajú vzory štatútov dostupné na internete, ktoré by však mali upraviť na ich konkrétne podmienky. Možno napríklad považovať za nadbytočné, keď obec s malým počtom obyvateľov v štatúte uvedie § 13b ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého, ak má obec viac ako 20 000 obyvateľov, starosta obce môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu obce, pričom určí ich poradie;
-
hlavný kontrolór obce
- s účinnosťou od 1. apríla 2018 platí, že hlavný kontrolór je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo alebo starosta obce, ak vec neznesie odklad [§ 18f ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení]. Zo štatútov viacerých obcí však vyplýva, že svoje štatúty v súvislosti s touto legislatívnou zmenou neaktualizovali a neúplne v nich uvádzajú, že hlavný kontrolór je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo;
-
povinnosti poslancov obecného zastupiteľstva
- niektoré obce vo svojich štatútoch v rámci vymedzenia povinností poslancov obecného zastupiteľstva neuvádzajú tiež povinnosť poslanca prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca [§ 25 ods. 1 písm. f) zákona o obecnom zriadení].
Záver
Štatút obce je povinný interný predpis obce, ktorý schvaľuje obecné zastupiteľstvo formou uznesenia. Z analýzy štatútov viacerých obcí vyplýva, že obce svoje štatúty po ich vydaní ďalej neupravili v súlade s legislatívnymi zmenami, v dôsledku čoho sú niektoré ustanovenia štatútov obcí neúplné alebo v rozpore s platnou právnou úpravou. Obce môžu tieto nedostatky odstrániť formou dodatku k štatútu alebo vydaním nového štatútu. Odporúčaním pre obce môže byť, aby pravidelne sledovali legislatívne zmeny a určili si primerané intervaly, v ktorých budú vykonávať kontrolu svojich štatútov s cieľom zabezpečiť ich súlad s platnou právnou úpravou.
