Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácii pri činnosti samospráv (IV.)

Dátum:

Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácii pri činnosti samospráv (IV.)
JUDr.
Artúr
Soldán
V tomto čísle pokračujeme praktickými príkladmi z praxe, ktoré sa vyskytli pri aplikácii zákona o slobode informácií a čitateľom ponúkame návod na ich riešenie.
Je potrebné e-mailovú (faxovú) žiadosť o sprístupnenie informácie do troch dní potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice?
Veľmi často sa v praxi stretávam s prípadmi, že obce a mestá zamietajú sprístupnenie informácií z čisto formálnych nedostatkov, napr. z dôvodov, že e-mailová, prípadne faxová žiadosť nespĺňa kritéria vyžadované § 14 zákona o slobode informácií. Je to ale správny postup?
V § 14 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o slobode informácií je uvedené:
„(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
(2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
(4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
(5) Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie
Ust. § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií demonštratívne uvádza formy podania žiadosti, a to:
a)
písomne,
b)
ústne,
c)
faxom,
d)
elektronickou poštou,
e)
iným technicky vykonateľným spôsobom.
Práve pri forme podania žiadosti o sprístupnenie informácie je možné vidieť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je značne neformálny oproti iným predpisom, najmä zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p.
Výber niektorej z foriem je plne v
dispozičnom
práve žiadateľa a nemožno teda nikoho nútiť, aby použil konkrétnu formu, ktorá by vyhovovala povinnej osobe, samozrejme za predpokladu, že budú dodržané náležitosti vyžadované v § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií.
Keďže v § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií ide o
demonštratívny
výpočet foriem podania žiadosti, z toho je možné vyvodiť, že o informáciu možno požiadať
aj telefonicky - t.j. iným technicky vykonateľným spôsobom
.
Ide o časté žiadosti o sprístupnenie informácie týkajúce sa napr. stránkových hodín na úrade, poplatkov na matrike alebo žiadosti týkajúce sa konania kultúrnych a spoločenských akcií v obci, ktoré žiadatelia o sprístupnenie informácií z praktických dôvodov nežiadajú v písomnej podobe. Žiadosti, ktoré sú od povinnej osoby vyžadované telefonicky sa vybavujú obratom, t.j. ak ich má kompetentný zamestnanec povinnej osoby k dispozícii, tak požadovanú informáciu telefonicky poskytne. Ak požadovanú informáciu nemá kompetentný zamestnanec povinnej osoby
ihneď
k dispozícií, resp. žiadosť o jej sprístupnenie je podaná telefonicky, ale odpoveď má byť zaslaná napr. poštou, tak zamestnanec žiadosť zapíše a vybaví v zákonom stanovenej lehote.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.