Pracovnoprávna ochrana zamestnancov starajúcich sa o dieťa

Je nesporné, že najmä v trhových podmienkach je potrebné, aby štát pozitívne ovplyvňoval zamestnávanie osôb s rodičovskými povinnosťami a tak prispieval k realizácii ich šance na plnohodnotný tak profesionálny ako aj rodinný život. Z tohto aspektu je ich určité „zvýhodňovanie“ na základe osobitnej právnej úpravy, oproti ostatným zamestnancom, sociálne spravodlivé ako aj spoločensky opodstatnené.

Preto cieľom doteraz uskutočňovaných opatrení na celospoločenskej úrovni bolo nielen podporiť udržiavanie zamestnanosti uvedených subjektov, ale aj snaha redukovať riziko, podľa ktorého by z dôvodu svojich rodinných povinností boli na trhu práce vystavení dileme „práca verzus rodina“ a stali sa tak možným objektom diskriminácie sui generis na základe svojho rodinného statusu.

Z hľadiska ústavného rámca koncept garancie pracovnoprávnej ochrany vyplýva z práva zamestnanca na primerané pracovné podmienky. Tieto vyplývajú z Článku 28 Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Článku 36 Ústavy SR, podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.

Zákonný rámec starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov s rodinnými povinnosťami je určovaný najmä ustanoveniami Zákonníka práce, ktoré zakotvujú pre týchto zamestnancov nevyhnutne potrebnú mieru ich ochrany v pracovnom procese. Tieto zákonné ochranné aspekty sú však len minimálne a priestor pre širšiu realizáciu tejto starostlivosti v pracovnom procese pre zamestnávateľov vyplýva zo soalebo v súčinnosti so sociálnymi partnermi, pokiaľ na pracovisku existujú.

Za ústretový prístup zamestnávateľov v tejto oblasti možno považovať predovšetkým ich korektné správanie sa v sociálnej oblasti, a to najmä zvyšovanie právnej kvality sociálnych faktorov v súvislosti s podmienkami najmä v pracovnom procese, a to aj nad minimálny rámec vyplývajúci zo zákona. Aj keď opatrenia zamestnávateľov na zosúladenie rodinného a pracovného života by mali byť prirodzenou súčasťou sociálnej politiky každého zamestnávateľa, v aplikačnej praxi mnohých zamestnávateľov to tak v skutočnosti nie je.

Na trhu práce sa zo strany zamestnávateľov v súlade s ich zákonným právom na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre uplatňuje tendencia vyberať si to „najlepšie“. Preto o zamestnávanie osôb, ktoré z rôznych dôvodov nedávajú záruku na vysoký a bezproblémový pracovný výkon často nejavia veľký záujem. Tak je to aj v prípade V praxi výberu nového zamestnanca sa to týka predovšetkým žien, u ktorých je pravdepodobnejšie častejšie vymeškávanie práce z najrôznejších dôvodov súvisiacich s touto osobnou starostlivosťou.

Uvedená skutočnosť tak osoby s rodičovskými povinnosťami zaraďuje na trhu práce ku kategórii „rizikových“ osôb, ktorých plnohodnotné zamestnávanie bez určitých verejnoprávnych zásahov obmedzujúcich autonómnu vôľu zamestnávateľa by bolo problematické.

Pracovnoprávna úprava Zákonníka práce zameraná na ochranu zamestnanca s rodičovskými povinnosťami sa dotýka najmä

K podpore zamestnávania zamestnancov starajúcich sa o dieťa môžu prispieť aj rôzne flexibilné formy zamestnania, ktoré upravuje Zákonník práce. Jeho aktuálna právna úprava umožňuje, ab