Pracovné vzťahy v obecnej samospráve a ich právna regulácia (II.)

Pracovnoprávne nároky zvoleného starostu alebo poslanca vo vzťahu k obci budú do určitej miery závisieť od toho, či sú na svoju funkciu dlhodobo uvoľnení, alebo ju vykonávajú len popri pracovných povinnostiach u svojho zamestnávateľa, ale ešte vo výraznejšej miere to bude závislé od toho, č

Napriek tomu, že voľba do funkcie starostu obce či poslanca obecného zastupiteľstva nie je právnym predpokladom na založenie ich pracovného pomeru, vzťah vyplývajúci z výkonu týchto funkcií sa čiastočne podobá pracovnému pomeru na dobu určitú.

Doba výkonu funkcie je časovo obmedzená trvaním volebného obdobia orgánov samosprávy a za výkon funkcie sa starostovi a dlhodobo uvoľnenému poslancovi obecného zastupiteľstva vypláca plat.

Z dôvodu zvýšenia právnych istôt takto zvolených funkcionárov obce je pre prax dôležité, aby sa im priznali aj niektoré obdobné pracovnoprávne nároky, ako majú zamestnanci v pracovnom pomere, ako je nárok na dovolenku, nároky pri niektorých prekážkach v práci a pod.

Z ustanovenia § 215 ods. 1 ZP možno vyvodiť záver, že z výkonu verejnej funkcie plynú verejnému funkcionárovi rovnaké nároky na náhradu škody ako zamestnancom v pracovnom pomere a na druhej strane sám verejný funkcionár by zas zodpovedal obci za škodu, ktorú by zavinil svojím konaním. Niektoré ďalšie pracovnoprávne nároky upravené v ZP sú však vo vzťahu k verejným funkciám neaplikovateľné, pretože z ich povahy je jasné, že sa viažu len na pracovný pomer.

V tomto zmysle by ani analogicky nebolo možné na starostu či poslanca aplikovať ust. § 55 ods. 2 ZP o povinnosti zamestnávateľa (obce) previesť zamestnanca na iný druh práce. Vo vzťahu k starostovi sa javí celkom primerane aplikácia § 152 ods. 7 ZP o zabezpečovaní stravovania za podmienok, ako v prípade zamestnancov obce.

Uvedené situácie naznačujú len niektoré aplikačné možnosti zákonníka práce a nemožno ich považovať za ucelený výpočet nárokov pracovnoprávneho charakteru, ktoré by sa mohli vzťahovať na funkcionárov obce za predpokladu, že by to delegoval zákonník práce alebo osobitný právny predpis.

Delegovanie cez osobitný predpis doteraz nie je uskutočnené komplexne, a predstavuje len čiastočnú zákonnú úpravu pracovnoprávnych nárokov vo vzťahu k starostom. V zákone o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest je takto upravený nárok starostov na dovolenku na zotavenie, na účely ktorej sa má použiť primerane ZP. V tejto súvislosti preto treba zákonodarcovi vytknúť, že osobitná právna úprava sa vôbec nezaoberá možnosťou aplikácie nároku na dovolenku v prípade dlhodobo plne uvoľneného poslanca na funkciu zástupcu starostu, a to napriek tomu, že podľa výslovného ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o obecnom zriadení nemá byť poslanec pre výkon funkcie ukrátený na svojich právach a nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.

Analogicky by preto mal mať nárok na dovolenku aj dlhodobo plne uvoľnený poslanec na funkciu zástupcu starostu, ktorý u svojho zamestnávateľa nemohol splniť podmienky na dovolenku len preto, že bol zamestnávateľom uvoľnený na výkon verejnej funkcie.

Použitie analogického hľadiska je však diskutabilné, a preto legislatívne čistým riešením by bola len zákonnou formou vyslovená širšia možnosť aplikácie ZP aj na dlhodobo plne uvoľneného poslanca na funkciu zástupcu starostu.

Základná právna úprava pracovných a platových nárokov starostu obce je obsiahnutá v zákone o obecnom zriadení a v zákone o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

Plat starostu je upravený v § 3 a § 4 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest ako . Starostovia sú na účely výpočtu platu zaradení do 9 platových skupín a výpočet platu v súčasnosti predstavuje súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR na prepočítané počty osôb za predchádzajúci kalendárny rok a násobku stanoveného v závislosti od počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na jej území.

V prípade, že starosta je úväzkový, potom mu patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Pritom tento plat nesmie byť nižší, ako súčin platu ustanoveného podľa § 3 a . Plat patrí starostovi vždy odo dňa zloženia predpísaného sľubu.

Bolo by nesprávne si vysvetľovať zákonnú úpravu ustanoveného platu starostu ako faktor obmedzujúci obecné zastupiteľstvo v kompetencii určovať starostovi plat. Táto právomoc upravená v § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení patrí obecnému zastupiteľstvu, ale pri rešpektovaní jeho minimálnej, zákonom ustanovenej hranice. To znamená, že zákon nebráni obecnému zastupiteľstvu oceniť prácu starostu vyššie, ale v

Okrem platu zákon upravuje pre starostov aj . Možnosť obecného zastupiteľstva priznať starostovi odmeny s vyplýva z § 5 ods. 1 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, a to až do výšky 50% súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje.

Okrem tejto odmeny má obecné zastupiteľstvo možnosť poskytovať starostom aj za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku a pri odstraňovaní ich následkov.

Aj keď rozhodnutie o priznaní odmeny za výkon funkcie starostu obce a určenie jej výšky je vo výlučnej kompetencii obecného zastupiteľstva, možno vysloviť názor, že jej nepriznanie len z dôvodu nekorektných vzťahov medzi orgá