Koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky
Zákon o tepelnej energetike ukladá v § 31 obciam, ktoré majú viac ako 2 500 obyvateľov, a súčasne na ich území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Koncepcia musí byť spracovaná v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky, pričom podrobnosti o jej minimálnej obsahovej náplni a rozsahu spracovania možno nájsť
v metodickom usmernení Ministerstva hospodárstva SR č. 952/2005-200 z 15. apríla 2005, ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky.
S účinnosťou od 1. mája 2014 pribudla obciam povinnosť koncepcie aktualizovať, a to aspoň raz v priebehu piatich rokov. Aktualizácia je schvaľovaná obecným zastupiteľstvom ako zmena pôvodnej koncepcie. Po schválení obecným zastupiteľstvom sa koncepcia a jej aktualizácia stáva odvetvovou koncepciou a obec je povinná využívať ju v územnoplánovacej činnosti. Obec musí závery vyplývajúce z koncepcie doplniť do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a toto doplnenie vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením v súlade s § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon").
Proces výstavby sústavy tepelných zariadení je diferencovaný v závislosti od celkového inštalovaného tepelného výkonu zariadenia. Pre výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac platí, že ju možno uskutočniť len na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR (ďalej len "ministerstvo") o súlade pripravovanej výstavby s Energetickou politikou SR.
V prípade tepelného zariadenia, ktorého celkový inštalovaný výkon má byť menší ako 100 kW, zákon o tepelnej energetike nevyžaduje vydanie osvedčenia ministerstva ani posúdenie súladu plánovanej výstavby s koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
Posilnené postavenie obce sa prejavuje až pri výstavbe sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW do 10 MW, keďže túto výstavbu možno podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Rovnaká podmienka sa vzťahuje aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie. Obec vydáva záväzné stanovisko o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky aj vtedy, ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce.
V takomto prípade je obec povinná rozhodnúť na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby.
V aplikačnej praxi sa ukázala ako sporná otázka, či sa povinnosť získať pred výstavbou sústavy tepelných zariadení záväzné stanovisko obce vzťahuje aj na zámery výstavby na nepodnikateľský účel.
Názory spochybňujúce existenciu tejto povinnosti sa opierajú o systematický výklad zákona o tepelnej energetike, keďže § 12 je zaradený do druhej časti zákona o tepelnej energetike s nadpisom
"Podmienky podnikania v tepelnej energetike."
Citovaný nadpis bol prítomný ešte v pôvodnom znení zákona, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2005. Podľa pôvodného znenia § 1 ods. 2 zákona o tepelnej energetike sa považovala za predmet podnikania každá
"... výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa ..."
Negatívne vymedzenie činností, ktoré sa nepovažujú za predmet podnikania podľa zákona o tepelnej energetike, bolo do zákona zaradené až novelou zákona o tepelnej energetike
(zákon č. 184/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v z. n. p.)
účinnou od 1. júla 2011. Okruh činností, ktoré boli podľa skoršieho znenia zákona považované z
