Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Podoby korupcie vo verejnej správe
Dátum:
Podoby korupcie vo verejnej správe
Korupcia je jednou z charakteristík modernej demokracie, ktorá základné demokratické princípy
podrýva. Rozsah korupcie na Slovensku predstavuje výraznú bariéru pre politický, sociálny a
ekonomický rozvoj krajiny. Korupcia má dve stránky - stránku ponuky a dopytu.
Jedna strana poskytuje peniaze, dary alebo iné formy nelegálnych výhod. Druhá strana sa dožaduje,
ba často podmieňuje svoje konanie poskytnutím nelegálnej výhody.
Potvrdzuje sa, že zníženie rozsahu korupcie závisí od aktívnej účasti zástupcov súkromného aj
verejného sektora. Decentralizácia verejnej moci, presun kompetencií, právomoci a verejných zdrojov
na miestne a regionálne samosprávy priniesli na Slovensku mnoho pozitív, znamenajú však aj nárast
korupcie na úrovni správy vecí verejných.
Problematiku boja proti korupcii môžeme chápať v užšom a v širšom slova zmysle. Užší pohľad na
korupciu predstavuje záujem jednotlivca - občana, ktorý chce žiť v právnom štáte, kde má rovnakú
šancu ako ktokoľvek iný, zúročiť svoju šikovnosť. Širší pohľad v sebe zahŕňa spôsob vnímania
korupcie verejnosťou, kde o poskytovaní a prerozdelení verejných statkov a služieb nerozhodujú
úplatky, klientelistické siete či rodinkárstvo.
Korupcia má mnoho podôb, preto existujú aj viaceré typológie korupcie podľa zvoleného kritéria či
uhla pohľadu. Jednotlivé typy korupcie možno rozlíšiť podľa:
• oblastí, do ktorých zasahuje (
administratívna a politická
),• vzťahu korumpovaného a korumpujúceho (
interná a externá
),• toho, či jej následky doliehajú na občana priamo alebo nepriamo (
malá a
velká
).S malou korupciou sa môže občan stretnúť priamo v každodenných situáciách, ak na úplatok vynaloží
časť vlastného príjmu. Veľká korupcia sa ho dotýka nepriamo, kedy neposkytuje časť svojho príjmu,
ale v dôsledku poškodenia verejného záujmu je poškodený ako občan danej krajiny, napríklad
predražený verejný statok a pod.
LOBING VERZUS KORUPCIA
Do „rodiny“ pojmov korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo a pod. niektorí sociológovia a
politológovia chybne zaraďujú výraz lobing.
Lobing predstavuje činnosť jednotlivcov alebo
záujmových skupín, ktoré sa usilujú ovplyvniť legislatívny alebo regulačný proces
. Ak je
vykonávaný profesionálne, ide o úplne legálny a dokonca žiaduci prvok demokratického rozhodovania. V
spoločnosti totiž ľudia nemajú priamy prístup k informáciám o dopade konkrétneho legislatívneho
návrhu na záujmy jednotlivých skupín. Najčastejšie sa za lobistu považuje profesionál, ktorý
nehovorí vo svojom mene, ale zastupuje záujmy svojich klientov. Lobing na Slovensku je však vnímaný
negatívne - najmä v súvislosti s verejnými zákazkami, ale tiež kvôli nejasnostiam, o čom lobing
naozaj je. Ak sa v spoločnosti naplno neuplatňuje rovnosť šancí (rovnaký prístup k
informáciám), ak proces presadzovania záujmov neprebieha transparentne a otvorene, nemožno ho
nazývať lobingom, ale korupciou
.V lobingu je zakázané ponúkať akúkoľvek protihodnotu alebo protislužbu osobe, ktorú sa snažíte
ovplyvniť. Lobista by tiež mal na rokovaniach otvorene prezentovať, v koho mene vystupuje. Služby
lobistov si najčastejšie objednávajú primárne subjekty zo súkromného sektora, čiže firmy, ale aj
mimovládne organizácie, vlády a samosprávy. Každý, kto má potrebu niečo presadiť a nedokáže to sám
alebo sa nechce identifikovať, že koná v určitej záležitosti.
PODOBY KORUPCIE
Z ekonomického pohľadu korupcia predstavuje transakciu, pri ktorej jeden z účastníkov využíva
sebe pridelenú moc za účelom poskytnúť za odmenu druhej osobe vlastnícke práva, ktoré mu nepatria.
Korupciu možno definovať aj ako zneužitie moci nad cudzím, zvereným majetkom či právami s cieľom
získania osobných výhod, nie vždy len pre seba, ale aj príbuzných.
V zmysle ustanovení Trestného zákona (zákon č.
300/2005 Z.z. v z. n. p.) má
korupcia množstvo
podôb a vo všeobecnosti zahŕňa tieto trestné činy:
• prijímanie úplatku a inej náležitej výhody,
• podplácanie,
• nepriama korupcia,
• neoznámenie, neprekazenie trestného činu a účinná ľútosť,
• zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Prijímanie úplatku a inej náležitej výhody (§
328 Trestného zákona)
Za trestné sa považuje každé konanie, ktorým niekto
„priamo alebo prostredníctvom
sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú
nenáležitú výhodu, aby zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo funkciu na poskytnutie
výhod niektorej osobe alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými..."
V závislosti od závažnosti prípadu možno za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody až do
výšky 8 rokov, trest zákazu činnosti, peňažný trest alebo trest prepadnutia majetku. Na výšku trestu
má vplyv aj výška úplatku, spôsobená škoda, prípadne pracovné alebo funkčné zaradenie páchateľa, ako
aj skutočnosť, či trestná činnosť bola spáchaná v súvislosti s obstarávaním tovarov alebo služieb
všeobecného záujmu.
Podplácanie (§ 332 Trestného
zákona)
Za spáchanie trestného činu podplácania je zodpovedný každý,
„kto priamo alebo cez
sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo inú nenáležitú výhodu alebo ich sľúbi inému, aby ten
zneužil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie..."
Nepriama korupcia (§ 336 Trestného
zákona)
Trestné
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.