Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy
Dátum:
Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Právna úprava odstupného ako určitej formy odškodnenia zamestnanca za skončenie jeho
pracovného pomeru z dôvodov ekonomického charakteru je v medzinárodnom kontexte už dávno známy a
ustálený pojem. U nás sa inštitút odstupného dostal do právneho poriadku postupne až po zmene
charakteru našej ekonomiky na trhovú, v ktorej princíp stability pracovného pomeru za každú cenu
prestal byť pre podnikateľskú sféru zamestnávateľov akceptovateľný a nahradil ho princíp mobility
pracovnej sily. Dosiahnutie mobility pracovnej sily bolo nevyhnutne spojené s prepúšťaním
zamestnancov z rôznych organizačných dôvodov a táto nová skutočnosť vyžadovala poskytnúť
zamestnancovi v pracovnom pomere s právnou garanciou na neurčitý čas primeranú finančnú kompenzáciu,
ktorá by mala satisfakčný charakter za vznik ním nezavineného rizika.
Prvá právna úprava odstupného bola prijatá ešte v rámci Československa v zákone č.
195/1991 Zb. o odstupnom. Odstupné sa v tomto zákone
upravilo ako obligatórne odškodnenie zamestnanca za jeho prepustenie z ekonomických dôvodov alebo
pre zákaz niektorých prác a pracovísk pre ženy. Uvedená právna úprava prakticky platila aj po vzniku
Slovenskej republiky až do prijatia nového Zákonníka
práce v r. 2001, ktorý túto právnu úpravu v zásade prebral. Od jeho novely v r. 2003 až
doteraz sa odstupné už viaže výslovne na dôvody organizačného alebo zdravotného
charakteru.
Význam tohto inštitútu pracovného práva si uvedomujú obidvaja účastníci pracovného pomeru,
aj keď každý z iného uhlu pohľadu. Pre zamestnanca je odstupné zadosťučinením zato, že z iniciatívy
zamestnávateľa sa s ním predčasne končí pracovný pomer a pre zamestnávateľa je to finančná záťaž,
ktorej by sa najradšej vyhol. Platí však, že úmyselné nevyplatenie odstupného, pri jeho nároku, ho v
trestnom zákone zaraďuje medzi trestné činy.
Obligatórnosť alebo fakultatívnosť odstupného
Naši zákonodarcovia pri novelách zákona č.
311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce") často menili aj nastavenie
podmienok nároku na odstupné, a to v závislosti od politickej orientácie vlády. Raz mal zamestnanec
nárok na odstupné aj v súbehu s výpovednou dobou a inokedy zas, ak chcel dostať odstupné, musel sa
najskôr svojej výpovednej doby vzdať.
Čo však mali všetky legislatívne zmeny spoločné bola skutočnosť, že spodná hranica
odstupného bola vždy nejakým spôsobom previazaná na výpovednú dobu a odvíjala sa od sumy, ktorá bola
násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov zodpovedajúcich dĺžke výpovednej
doby.
Posúdenie právnej kvality týchto právnych úprav vedie nielen k pochybnostiam o
elementárnej legislatívnej zručnosti našich normotvorcov, ale až k názoru, že rôzne ťažkopádne
právne konštrukcie umožňujú rôzne účelové výklady.
A tak konečným dôsledkom je zneistenie aplikačnej praxe pri chápaní zákonných podmienok
nároku na odstupné.
Odstupné v súčasnej právnej úprave z r.
2013
Posledná zmena právnej úpravy odstupného, z dielne súčasnej vlády, je voči zamestnancom
priaznivá pri deklarovanej snahe
opätovne vrátiť do
Zákonníka práce súbeh výpovednej doby s odstupným a
zároveň odstrániť z neho nastavenie spodnej hranice odstupn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
