Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Obmedzenia vlastníckeho práva verejnou kanalizáciou

Dátum: Rubrika: Poznatky z praxe

Výstavbou verejnej kanalizácie spravidla dochádza k zásahom do vlastníckeho práva iných osôb. Príspevok objasňuje, či vlastníkom dotknutých nehnuteľností vzniká v súvislosti s vybudovaním verejnej kanalizácie zákonné vecné bremeno. Autor odpovedá, či vlastníkom nehnuteľností dotknutých verejnou kanalizáciou patrí peňažná náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva a akú povahu má táto peňažná náhrada (opakujúce sa plnenie, resp. jednorazové plnenie), prípadne či nároky osôb, ktorých vlastnícke právo bolo obmedzené, sa premlčiavajú.
Právna úprava
Podrobnosti pri realizácii a prevádzke verejných kanalizácií, ako aj práva a povinnosti prevádzkovateľov, ako aj vlastníkov verejných kanalizácií upravuje osobitný zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej ako "zákon č. 442/2002 Z.z.").
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z.:
"Prevádzkovateľ je oprávnený
a)
v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b)
odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,12)
c)
umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave."
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.:
"
Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. 
Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie."
______________________________
Každý vlastník pozemku, na ktorom je zriadená verejná kanalizácia alebo do ktorého zasahuje pásmo ochrany, je povinný zniesť obmedzenia vyplývajúce z výkonu oprávnení prevádzkovateľa verejnej kanalizácie.
______________________________
Zo znenia zákona sa javí, že tieto obmedzenia vlastníckeho práva majú povahu vecného bremena v prospech prevádzkovateľa verejnej kanalizácie.
Zákon č. 442/2002 Z.z.však vyslovene nepoužíva pojem
vecné bremeno
.
Preto v súvislosti s povahou týchto obmedzení vyvstala otázka, ktorou sa príslušné súdy už viackrát zaoberali, či zákonné obmedzenie vlastníka pozemku podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.je
zákonným vecným bremenom
, alebo "len"
zákonným obmedzením
.
Má nútené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa verejnej kanalizácie povahu vecného bremena?
Absentuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority, ktoré by sa uvedenou problematikou zaoberalo, preto Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/27/2019z dôvodu absencie právneho záveru vyjadreného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vychádzal z poznatkov právnej vedy a rozhodovacej činnosti českých súdnych autorít.
Podľa predmetného rozhodnutia:
"Správny súd, posudzujúc v tomto konaní túto žalobnú námietku sa priklonil k právnemu záveru, že sa v ustanovení § 20 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciáchnejedná o formuláciu zákonného vecného bremena, ale zákonné obmedzenie vlastníckeho práva. ....Takéto zákonné obmedzenia sa do katastra nehnuteľností nezapisujú. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná a postup žalovaného v tomto smere bol v súlade so zákonom,
keďže na základe § 20 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nie je možné dovodiť vznik zákonného vecného bremena, ktoré by sa zapisovalo do katastra nehnuteľností
, ale jedná sa
o zákonné obmedzenie vlastníckeho práva
. K tomuto absentuje pomenovanie tohto obmedzenia vlastníckeho práva ako vecné bremeno."
Krajský súd v Prešove v odôvodnení argumentuje svoje rozhodnutie síce presvedčivo a podrobne, upozorňujeme však, že judikatúra súdov (dokonca viacerých rozdielnych senátov v rámci toho istého súdu)
je pri riešení tejto otázky nekonzistentná
.
Presne opačný právny názor totiž už skôr vyslovil nielen Krajský súd v Prešove (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 4S/15/2012alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove 5S/3/2017), ale nepriamo (mimo merita veci) dokonca aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015-105, podľa ktorého:
"Niektoré zákony priznávajú právo na
primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena
bez výslovného určenia, že ide o jednorazovú náhradu.
K takým úpravám patrí § 20 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a § 111a zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon."
 
 
Aj keď Ústavný súd SR sa dosiaľ touto otázkou nezaoberal v merite veci (t.j. táto otázka nebola predmetom jeho konania), v obdobnej veci (právna úprava zákonných obmedzení vlastníkov nehnuteľností podľa 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike je veľmi podobná) vyslovene označil obmedzenia vlastníckych práv v dôsledku existencie a údržby verejnej kanalizácie podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z.
za "vecné bremená"
(vyššie spomínaný nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015-105).
 
Podľa konštantnej judikatúry Ústavný súd SR nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti
, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Primárnou úlohou Ústavného súdu SR nie je preto podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd v dotknutom konaní pred ní
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Právo pre ROPO a obce 5/2024

5/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právo pre ROPO a obce

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov