Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Obchodné zmluvy ako zákonný spôsob uplatňovania práva
Dátum:
Obchodné zmluvy ako zákonný spôsob uplatňovania
práva
doc. JUDr.
Alena
Pauličková
PhD.
Právne vedomie zodpovednosti manažmentu obcí za výkon funkcie v Európe výrazne
vzrástlo. Každý manažér častokrát v rozhodovacom procese kolíše medzi objektívnym a subjektívnym
rizikom. Subjektívne riziko vníma ako určitú neistotu pri uplatňovaní stratégie, avšak jeho miera je
rozhodujúca, ako aj rozhodovacie procesy, pre ktoré je charakteristické, že hoci prebiehajú v
prítomnosti, ich výsledky ovplyvnia vždy budúcnosť. Kvalita rozhodnutí, ktoré sú produktom
rozhodovacieho procesu, v značnej miere ovplyvňuje nielen úspešnosť, ale aj samotnú existenciu
samosprávy.
Cieľom príspevku je pripraviť aj subjekty územnej samosprávy na zákonný spôsob
uplatňovania svojho práva v každodennom živote. Úspešné rozhodovanie môže výrazným spôsobom
ovplyvniť práve neznalosť právnych noriem, ich nesprávna aplikácia alebo podcenenie možností daných
právnym poriadkom zmluvných strán, ktoré umožňujú odchýliť sa od konkrétnych ustanovení právnych
predpisov, prípadne ich uplatnenie na konkrétny zmluvný vzťah vylúčiť.
Zákonné predpoklady obchodnej zmluvy
Zmluvy sa najčastejšie uzatvárajú v obchodnoprávnych vzťahov. Zmluvná sloboda jednotlivca
- podnikateľa alebo organizácie - sa považuje za základ slobodného podnikateľského systému. Zmluva
je pritom nástrojom, ktorý poskytuje obom stranám určitú právnu istotu a chráni ich navzájom pred
zlým úmyslom druhej strany.
Zmluva je typickým prejavom súkromnoprávneho systému, lebo má vo väčšine prípadov [tam,
kde nie je obmedzená donucujúcimi
(kogentnými)
právnymi normami] prednosť pred verejným
právnym systémom tvoreným podpornými právnymi normami.Zmluva je tak vlastne výsledkom výmeny vynútiteľných prísľubov strán. Ak sa zmluvný
záväzok poruší, zmluvný partner môže využiť svoje právo domáhať sa svojich nárokov súdnou
cestou.
Avšak pri zvážení pravdepodobnosti ďalších obchodov v budúcnosti je často preňho
vhodnejšie zmierovacie súkromné riešenie sporov pri vylúčení zásahov štátnej moci. Pôjde tu o
uplatnenie rôznych foriem sprostredkovateľského a rozhodcovského konania.
Zmluvy sa spravidla uzavierajú v rámci niektorého štandardného zmluvného typu. Obchodný
zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) poskytuje širokú
škálu možností na úseku uzatvárania zmlúv; strany môžu uzavrieť aj nepomenovanú
(inominátnu)
zmluvu (napr. o obchodnej spolupráci alebo zmluvu o dodávkach a odbere). Zmluvy individualizované,
„šité" len na konkrétny právny vzťah, môžu byť primeranejšie než v zákone uvádzané typové
zmluvy.Inominátne zmluvy
U tzv. nepomenovaných (inominátnych) zmlúv sa stretávame s rizikom, že táto zmluva
nedisponuje podpornou záštitou ďalších noriem použiteľných pri absencii inej dohody strán a vzťah
založený nepomenovanou zmluvou sa zakladá len na tom, čo bolo dohodnuté, resp. na všeobecných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb.) a
Obchodného zákonníka o záväzkovom práve. To však
niekedy nestačí. U týchto zmlúv možno však podporne využiť právnu úpravu tých záväzkov, ktoré sú
nepomenovanej zmluve svojou ekonomickou podstatou a spoločenskou funkciou najbližšie.
Zmluvná sloboda umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa na akomkoľvek obsahu zmluvy, ktorý
nie je v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami právnych predpisov, resp. ktorý neobchádza ich
účel.
! Upozornenie:
Niektoré podporné ustanovenia nemusia voľbu v skutočnosti umožňovať vzhľadom na svoju
väzbu na iné ustanovenia donucujúcej povahy obsiahnuté v Občianskom zákonníku, príp. v zákone č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v z. n. p., zákone č.
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a zmene a
doplnení zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev v z. n. p. a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v z. n.
p., zákone č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon a zákon,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v z. n. p. atď. V takýchto prípadoch je vhodná konzultácia s advokátom.
Predpoklady vzniku platnej zmluvy
Ako nevyhnutné predpoklady vzniku platnej zmluvy sa uvádzajú:
-
platná ponuka
(oferta),
-
riadna akceptácia ponuky,
-
poskytnutie dostatočného protiplnenia,
-
absencia podvodu, nátlaku alebo právne významného omylu (princíp skutočne slobodnej
vôle),
-
právna spôsobilosť strán,
-
zlučiteľnosť s verejnými záujmami (zákonnosť, dovolenosť, súlad s verejným poriadkom
a dobrými mravmi),
-
dodržanie riadnej právom vyžadovanej formy,
-
súlad s osobitnými pravidlami upravujúcimi príslušný typ zmluvy.
Medzi formálne znaky dobrej zmluvy teda patrí dostatočne jasná ústna alebo písomná ponuka,
aby zreteľne špecifikovala zámer navrhovateľa. Nie každý záujem uzavrieť zmluvu musí mať pritom
záväzné dôsledky ponuky (ponukou nemusia byt napr. rôzne náborové, propagačné a reklamné tlačoviny).
Ponuka má budúcemu partnerovi umožniť účasť na zmluve, a musí byť zároveň určený obsah zmluvy.
Ponuka musí byť urobená výslovne (na rozdiel od akceptácie) a s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu. Ak
spĺňa tieto znaky, je pre navrhovateľa záväzná.
Prijatie návrhu zmluvy (akcept) býva prípustné aj rôznymi neformálnymi spôsobmi, ktoré
nevzbudzujú pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. Akceptácia však musí byť vykonaná reálnym
konaním, a nielen mlčky a nečinnosťou (zásada skutočnej vzájomnej akceptácie).
Zmluva je spájaná so zásadou vzájomného protiplnenia. Sľub by mal právne zaväzovať len v
prípade, ak každá strana poskytuje druhej strane niečo hodnotného. Hodnotou sú nielen peniaze alebo
tovar, ale tiež vzdanie sa nároku alebo zdržanie sa alebo strpenie niečoho.
Zmluvné prejavy musia byť vykonané slobodne, bez nátlaku, podvodu a právne významného
omylu.
Obchodné vzťahy vyžadujú vysokú mieru istoty, preto sa upravujú dôsledky omylu v
závislosti na jeho charaktere (napr. podstatný, vedomý, úmyselne vyvolaný). Súdy spravidla neuznajú
takú zmluvu, ak ponuka alebo akceptácia boli získané nátlakom alebo tzv. nepatričným
vplyvom.
Aj v prípadoch, že konaniu zmluvných partnerov nemožno formálnoprávne nič vytknúť, býva v
právnych predpisoch zabudovaná poistka pre prípady zneužitia práva, alebo jeho využitia v rozpore so
zásadami všeobecne prijatej alebo profesionálnej morálky. To, čo v jednej krajine má povahu
všeobecne rešpektovaného morálneho pravidla, môže byť v inej krajine s nižšou podnikateľskou
kultúrou upravené v donucujúcej právnej norme. Napr. anglický obchodník zásadne neodvolá ponu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
