Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám vo vzťahu k obciam účinná od 1.1.2012

Zároveň bol s účinnosťou od 1.1.2012 zákonom č. 388/2011 Z.z. novelizovaný aj zákon č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v z. n. p. Novelou sa doplnil § 250j ods. 6, podľa ktorého môžu súdy vyzvať žalovaný správny orgán – teda obec, aby v súdom určenej lehote uviedol aj ostatné dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť – teda aj tie dôvody, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí o nesprístupnení informácie, proti ktorému bola podaná žaloba. Tieto dôvody uvedené správnym orgánom by boli pre súd podkladom pre rozhodovanie o tom, či existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie požadovanej informácie a či súd nariadi alebo nenariadi sprístupnenie informácie.

Novela zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „infozákon“) upravila:

- definíciu povinne zverejňovanej zmluvy (ust. § 5a infozákona),

- druh údajov, aké by mala obec povinne zverejňovať (ust. § 5b infozákona).

V § 5a ods. 1 infozákona bola uvedená legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy. Do 1.1.2012 išlo o písomnú zmluvu, ktorú uzatvorila povinná osoba a ktorá obsahovala informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky.

Od 1.1.2012 sa pojem verejné prostriedky nahradil pojmom , a zároveň sa týmto ustanovením bližšie definuje vecný znak povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že tento znak je splnený vtedy, keď sa zmluva týka aj nakladania s majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo zriadených na základe zákona.

Zavedením nového pojmu „finančné prostriedky“ došlo k rozšíreniu okruhu povinne zverejňovaných zmlúv aj na právnické osoby verejnej správy a neštátne účelové fondy tak, ako sú subjekty verejnej správy definované v ust. § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

V ustanovení § 5a ods. 2 infozákona sa zavádza osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy, ktorá je odchylná od definície uvedenej v ust. § 5a ods. 1 infozákona. Vyznačuje sa osobitným, tzv. Personálny znak je naplnený v tom prípade, ak zmluvu uzatvára povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona – t.j. musí ísť o právnickú osobu založenú povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 infozákona. Pod takýmito právnickými osobami rozumieme napr. obchodné spoločnosti založené obcou podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“), najmä spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti.

V zmysle ust. § 5a ods. 2 infozákona je potrebné naplniť aj ďalší kvalifikačný znak povinnej osoby a to, že štát alebo povinné osoby majú v tejto povinnej osobe účasť. Pojem „účasť“ tu treba vykladať v extenzívnom význame tohto slova – nepôjde iba o klasickú , ktorá je definovaná, napr. vo forme obchodného podielu obce v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vo forme akcií obce v akciovej spoločnosti, ale ide aj o účasť, napr. vo forme riadenia, či kontroly spojenej s hlasovaním alebo rozhodovaním orgánov správnej rady, prípadne dozornej rady.

V prípade účasti povinnej osoby (podľa ust. § 2 ods. 1 infozákona) musí ísť v zmysle ust. § 5a ods. 2 To znamená, že pre splnenie takto kvalifikovanej účasti nesmie mať v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona účasť iná osoba odlišná od štátu alebo odlišná od povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona. Vždy teda musí byť miera účasti obce v povinnej osobe vo výške 100%.

Zákonodarca tiež pamätal na prípady, keď obec nemá výlučnú, teda 100% účasť v povinnej osobe, ktorú založila. Obec (resp. štát alebo VÚC) a viacero povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona môžu mať v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona aj .

Môže ísť o viaceré formy spoločnej výlučnej účasti v povinnej osobe najmä v akciových spoločnostiach alebo spoločnostiach s ručením obmedzeným, napr. Letisková spoločnosť Žilina, a.s., kde je 99,53% akcionárom tejto spoločnosti SR v zastúpení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a 0,47% akcionárom v tejto spoločnosti je Žilinský samosprávny kraj.

Ust. § 5a ods. 2 infozákona obsahuje však aj negáciu celého predošlého textu tohto ustanovenia, t.j. ide o úmysel zákonodarcu definovať tri základné typy zmlúv, na ktoré sa nevzťahuje ust. § 5a ods. 2 infozákona. Ide o zmluvy uzatvorené v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.

Ďalšou osobitosťou legálnej definície je tzv. . Jeho predpoklady sú tri a musia byť splnené vždy súčasne:

a) zmluva sa týka nakladania s majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 infozákona,

b) zmluva nie je uzatvorená v bežnom obchodnom styku,

c) a zároveň nie je uzatvorená v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.

Z časového hľadiska musia byť predpoklady podľa bodu b) a c) splnené v momente uzatvorenia zmluvy. Moment uzatvorenia zmluvy vyplýva z ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník v z. n. p. o mechanizme vzniku zmlúv (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka) s prihliadnutím na osobitosti uzavierania zmlúv v Obchodnom zákonníku (§ 269 a nasl. Obchodného zákonníka).

Ak zmluva nie je uzatvorená v bežnom obchodnom styku a zároveň nie je