Nové prístupy v manažérskom systéme územnej samosprávy (II.)

Dnešná verejná správa je vysoko komplexným systémom nachádzajúcim sa v meniacom sa prostredí s čoraz vyššími požiadavkami na jeho efektívnosť, pružnosť a výkonnosť. Preto neustále hľadá optimálne metódy a spôsoby riadenia, ktoré by mali zabezpečiť prechod od spravovania podľa pravidiel k spravovaniu podľa cieľov. Ako reakcia na tento prebiehajúci trend sa v posledných desaťročiach (najmä od začiatku 90-tych rokov 20. storočia) stal najznámejšou koncepciou (ďalej len „NPM“), čiže tzv. . Je založený na implementácii manažérskych postupov a nástrojov uplatňovaných v súkromnom sektore, ktoré nahradili tradičný model verejnej správy.

NPM ako globálne reformné hnutie vo verejnej správe vzniklo vo Veľkej Británii so zameraním hlavne na kritické hodnotenie veľkosti, úloh a štruktúr verejného sektora, pričom okrem implementovania troch E – economy, efficiency, effectiveness (t.j. ekonómie, výkonnosti a efektívnosti) považuje za významné fenomény NPM aj otázky zodpovednosti, kontroly, transparentnosti a participácie. NPM je nielen určitou filozofiou, určitým štýlom myslenia, ale aj určitou stratégiou obsahujúcou celý rad v praxi overených postupov (.), z ktorých treba vedieť v konkrétnych podmienkach a situáciách zvoliť tie adekvátne. Preto témy, o ktoré sa NPM opiera, sú zamerané na manažment (nie na politiku), tzn. na na hodnotenie pracovného výkonu a efektívnosti, na , na kontraktáciu, a tým aj efektívne poskytovanie verejných statkov a služieb, na participatívny spôsob vedenia, ktorý je flexibilný a autonómny, a zároveň kladie dôraz na finančné stimuly a stanovenie cieľov, na zavádzanie podnikateľského controllingu a účtovania, atď. Tento nový moderný prístup riadenia sa preto často používa v diskusiách o teoretických a praktických otázkach modernizácie a ekonomizácie verejnej správy.

V praxi územnej samosprávy by mal byť NPM zameraný najmä na riešenie takých otázok a problémov, ako napr. zvýšenie spokojnosti občanov so službami, ktoré im má samospráva poskytovať, optimalizácia nákladov a tlak na zefektívnenie činnosti orgánov samosprávy, prispôsobenie organizácie a riadenia s orientáciou na dosiahnutie konkrétne vytýčených cieľov a na ne nadväzujúcich výsledkov uplatňovaním podnikovo-hospodárskych nástrojov riadenia, oddelenie politiky od výkonu správy (tzn. posilnenie strategického zamerania, oddelenie strategických právomoci od operatívnych, výkonných a ich delegovanie na výkonné orgány) a podobne.

Skúsenosti mnohých vyspelých krajín (napr. Veľká Británia, SRN, Austrália, Kanada, Nový Zéland či Škandinávske krajiny) naznačujú, že vhodné využívanie týchto prístupov prinieslo rast efektívnosti a kvality fungovania vo verejnom sektore. Objektívne a vedecké hodnotenie NPM z pohľadu jeho prínosov ako aj rizík je veľmi náročné, pretože niektoré ciele reformy sú vo vzájomne napätom vzťahu. Príkladom môže byť zníženie verejných výdavkov alebo aspoň obmedzenie ich rastu za súčasného zvýšenia kvality a výkonnosti verejnej služby a sprísnenie ich zodpovednosti voči verejnosti.

Pri praktickej aplikácii NPM na slovenské podmienky môžeme v procese reformy verejnej správy na Slovensku identifikovať niekoľko rozhodujúcich krokov, ktoré výrazne zmenili jej charakter. Za najdôležitejší považujeme ktorý viedol k vzniku regionálnej samosprávy, k decentralizácii kompetencií a neskôr k fiškálnej decentralizácii. Uvedené decentralizačné tendencie sú prejavom vonkajšej reformy, hoci tá sa v podmienkach Slovenska prepájala aj so snahou modernizovať interné prostredie formou informatizácie verejnej správy, so vzdelávaním pracovníkov vo verejnej správe a vznikom nových študijných odborov, s posilňovaním klientskeho prístupu zo strany úradov a pod. Kým teda vonkajšia (štruktúrna) reforma súvisí so zmenami jej vonkajších vzťahov, s financovaním jej výstupov, s konkurenciou a vzťahmi s občanmi ako klientmi verejných organizácií (teda spočíva v tvorbe stratégie), zmeny vo vnútornej štruktúre sa týkajú predovšetkým zmien vnútorných procesov vo verejnej správe a jej organizačného usporiadania. Bolo by vhodné vytvoriť takú organizačnú štruktúru, ktorá umožňuje realizáciu stratégie čo najefektívnejšie. V súčasnosti sú tieto otázky prehodnocované pri zavádzaní procesného riadenia v organizáciách verejnej správy, a tým aj kreovaní procesného manažmentu.

je vo svojej podstate všeobecne založené na prístupe kombinácie vstupov v rôznych variáciách za účelom čo najefektívnejšieho dosiahnutia cieľov a v rámci tejto analýzy sa potom identifikujú, popisujú a optimalizujú prebiehajúce procesy. V praxi najprv treba zadefinovať všetky úlohy a cesty, ktoré k úlohám vedú a na základe toho k nim priradiť zodpovedajúce personálne, finančné, informačné a technické zdroje. Tento postup by mal prispieť k znižovaniu nákladov pri zvyšujúcej sa kvalite poskytovania verejných statkov a služieb. Preto aj subjekty územnej samosprávy snažiace sa optimalizovať svoje riadenie a organizačnú štruktúru by mali tieto súvislosti procesného riadenia v intenciách napĺňania princípov NPM pochopiť. V opačnom prípade to nepovedie k želateľným a optimálnym výsledkom.

Významnú úlohu v rozvoji územných samospráv v intenciách znalostnej ekonomiky a spoločnosti zohráva a to využitím moderných metód prístupov zohľadňujúcich (alebo tzv. , resp.

Keďže vstupom do EÚ, ako aj zvyšovaním konkurencieschopnosti SR, narastá počet interakcií v územnej samospráve neustále zvyšujúcich nároky na jej výkonnosť, potom efektívnym spôsobom, ako sa s touto požiadavkou vyrovnať je nielen implementácia moderných služieb e-Governmentu s dôrazom na elektronizáciu celej verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na miestnej aj regionálnej úrovni, ale aj účinné zavádzanie manažmentu znalostí vrátane procesného riadenia organizácie vedúceho k procesnej optimalizácii, a to pri rešpektovaní základných piliero