Požiadavku zákonnosti (legality) pri nakladaní s majetkom obce vyjadril zákonodarca v samotnom základnom prameni práva Slovenskej republiky - v Ústave SR, ako aj v základnom zákone, regulujúcom slovenské obecné zriadenie - v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR:
"... Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami ..."
Identickú dikciu (znenie) obsahuje § 1 ods. 1 druhej vety zákona o obecnom zriadení. Písané pravidlo o požiadavke zákonnosti nakladania s majetkom obce doplnil sudcovskou tvorbou práva precedentne Ústavný súd SR.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009:
"... Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie, slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva, majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah,
nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva ..."
Najčastejšie prípady porušenia zákonnosti pri nakladaní s majetkom obce možno kategorizovať do dvoch skupín:
A.
pochybenia obcí vo vzťahu k účelu a zásadám užívania majetku obce;
B.
pochybenia obcí vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a vo vzťahu k prípustným spôsobom nakladania s nehnuteľným majetkom obce.
A. Pochybenia obci vo vzťahu k účelu a zásadám užívania majetku obce
Prvým limitom pre zmluvné nakladanie s majetkom obce, ktorý je zo strany obcí nerešpektovaný, je
účel použitia majetku obce.
Majetok obce má slúžiť prioritne na zabezpečenie
výkonu samosprávy obce a verejnoprospešných účelov.
Zásadami pri užívaní a nakladaní s majetkom obce podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí sú:
-
zásada rozvoja obce (napr. budovanie miestnych komunikácií, chodníkov),
-
zásada prospechu občanov (napr. prevádzka verejného osvetlenia, športových a kultúrnych areálov),
-
zásada ochrany a tvorby životného prostredia (napr. rozvoj verejnej kanalizácie a verejného vodovodu).
Majetok obce má slúžiť iba
subsidiárne
(t.j. až po zabezpečení originálnych a prenesených kompetencií)
iným účelom
- napr. podnikatešskej činnosti. Na rozdiel od subjektov obchodného práva (podnikateľských subjektov), ktorých cieľom je dosahovať zisk, má obec ako verejnoprávna korporácia iné poslanie.
Pokiaľ ide o
nepotrebný majetok obce
, ktorý už nemôže slúžiť žiadnemu zo zákonom predvídaných účelov, tak zákon o majetku obcí, a ani zákon o obecnom zriadení, (na rozdiel napr. od zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v z. n. p.)
nemajú osobitné ustanovenie
týkajúce sa nepotrebného majetku obce. Aj pri prevodoch nepotrebného majetku obce je preto potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 9 a nasl. zákona o majetku obcí, za súčasného dodržania zásad nakladania s majetkom danej obce.
Takto charakterizovaný účel nakladania s majetkom obce je zastrešený základným princípom, na ktorom je nakladanie s majetkom obce vybudované, a ktorý má bezvýhradnú platnosť:
"... Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať ..." (§ 8 ods. 3 prvá veta zákona o obecnom zriadení).
V aplikačnej praxi sa obce dopúšťajú vo vzťahu k účelu a zásadám nakladania s majetkom obce, najčastejšie dvojakého pochybenia:
-
porušenia zákazu bezodplatného prevodu nehnuteľností a
-
porušenia príkazu vymáhania škôd na majetku obce a vymáhania majetkových práv obce.
Porušenie zákazu bezodplatného prevodu nehnuteľností
Podľa § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení:
"... Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak ..."
V súčasnom platnom poriadku SR nie je obsiahnutá právna úprava, ktorá by umožňovala darovanie nehnuteľného majetku obce, a preto
z uvedenej zásady nie je ustanovená žiadna výnimka.
Nezákonný
je však aj postup obce v tých prípadoch, keď je dohodnutá za prevod nehnuteľnosti medzi obcou ako predávajúcim a inou osobou ako kupujúcim
čisto symbolická suma
(napr. 1 €). Takýto právny úkon treba označiť s poukázaním na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný z dôvodu
obchádzania zákona o obecnom zriadení
, ktorý darovanie obecných nehnuteľností neumožňuje. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným aj taký právny úkon, ktorý obchádza zákon.
V práve sa takéto konanie označuje konanie
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 163/2008 z 22. apríla 2009:
"... Konanie
in fraudem
legis je taký postup, kedy sa niekto správa síce podľa práva, avšak tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý právna norma nepredvída a ktorý je nežiadúci ..."
Zákaz bezodplatného prevodu vlastníctva sa netýka hnuteľných vecí
z majetku obce, ale aj pri hnuteľných veciach treba dodržať právny režim prípustných foriem nakladania s majetkom podľa zákona o majetku obcí. Podľa § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí preto prichádza do úvahy
len darovanie takej hnuteľnej veci, ktorej zostatková hodnota je nižšia ako 3 500 € alebo darovanie v prípade, ktoré obecné zastupiteľstvo označí v uznesení trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov za dôvod hodný osobitného zreteľa.
Porušenie príkazu vymáhania škôd na majetku obce a vymáhania majetkových práv obce
Obec má
zákonnú povinnosť vymáhať
majetkové škody spôsobené na obecnom majetku a majetkové práva obce - napr. ušlý zisk, sankčné úroky a pod. Je vylúčené, aby škoda na obecnom majetku bola na ťarchu obyvateľom obce a obec nepristúpila k jej vymáhaniu. Majetok obce sa totiž viaže na určité spoločenstvo osôb, ktoré tvoria personálny základ obce.
VÝNIMKU z tejto zásady ustanovuje § 10 zákona o majetku obcí, podľa ktorého:
"... Obec môže upustiť od vymáhania maj