Kontraktačná povinnosť obce vo verejnom obstarávaní

Vstup obce do obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, širšie civilných vzťahov, nie je výkonom verejnej správy. Obec v civilných vzťahoch nevystupuje ako nositeľ verejnej moci. Ide teda o nevrchnostenskú činnosť. Napriek tomuto podlieha účasť obce v civilných vzťahoch, napr. pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv, zmlúv o dielo, koncesných zmlúv, zmlúv o poskytovaní služieb, etc. prísnej právnej regulácii. Dôvodom je, že ak obec vstupuje do civilnoprávnych vzťahov, nakladá s verejným majetkom.

Pregnantne to vyjadril Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009:

K právnym inštitútom limitujúcim vstup obce do civilnoprávnych vzťahov patria najmä:

Spôsob financovania a rozpočtové hospodárenie slovenských obcí je dlhodobo nastavené tak, že vlastné príjmy obcí sú zásadne plne dostačujúce na krytie bežných výdavkov obce. Pri realizácii významnejších kapitálových investícií sú však slovenské obecné samosprávy odkázané na financovanie formou nenávratných finančných výpomocí z externých zdrojov. Základnými zdrojmi financovania kapitálových investícií obcí sú prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo nenávratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu. Keďže ide o verejné externé zdroje, navyše spravidla vo vysokých objemoch, použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo nenávratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu (ďalej len "NFP") obcami podlieha prísnemu režimu verejného obstarávania.

Proces verejného obstarávania je detailne regulovaný v zákone č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o verejnom obstarávaní"). Podľa § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní:

Obce sú verejnými obstarávateľmi podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní: .

V aplikačnej praxi pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní dochádza k neustálym pochybeniam. Dôvodom je najmä zložitá a dynamicky sa vyvíjajúca právna úprava verejného obstarávania. Na príčine je nesporne aj personálny prvok, keďže aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní v aplikačnej praxi zabezpečujú najčastejšie osoby bez právneho vzdelania.

Zo širokého diapazónu právnych problémov spojených s aplikáciou zákona o verejnom obstarávaní pri čerpaní NFP tento článok analyzuje iba jeden z nich. Ide však o právny problém, s ktorým sa už musela v značnom počte prípadov vysporiadavať aj rozhodovacia činnosť súdov. Ide o vyriešenie otázky, či má obec po uskutočnenom verejnom obstarávaní kontraktačnú povinnosť uzatvoriť s úspešným uchádzačom zmluvu (napr. zmluvu o dielo). Jedným z negatívnych "vedľajších efektov" verejného obstarávania môže byť to, že úspešným uchádzačom môže byť subjekt, s ktorým verejný obstarávateľ nemá záujem zmluvu uzatvoriť (napr. z dôvodu, že "podliezol cenu", negatívne referencie na uchádzača získané od iných verejných obstarávateľov, ktorí už s uchádzačom spolupracovali a pod.).

Pravidelnou a základnou otázkou teda je, či je obec povinná ako verejný obstarávateľ po uskutočnenom verejnom obstarávaní uza­tvoriť s úspešným uchádzačom zmluvu alebo nie je povinná uzatvoriť zmluvu.

V obciach navyše dochádza veľmi často k nesprávnemu zamieňaniu pojmov verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní s verejnou obchodnou súťažou podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"). Z ustanovení § 281 až 288 Obchodného zákonníka vyplýva kontraktačná povinnosť obce s úspešným súťažiteľom vo verejnej obchodnej súťaži uzatvoriť zmluvu, ktorá bola súťažiteľom ako najvhodnejší návrh zmluvy (napr. kúpnej alebo nájomnej) predložená. Právnu úpravu § 281 až 288 Obchodného zákonníka však nemožno použiť na proces verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní.

nie je žiadnym právne záväzným predpisom jednoznačne ustanovená.

Každé rozhodnutie verejného obstarávateľa vrátane rozhodnutia o neuzatvorení zmluvy, ktorého dôsledkom je zrušenie verejného obstarávania, však musí rešpektovať základné pravidlá práva Európskej únie.

Verejný obstarávateľ je v zásade povinný uzatvoriť zmluvu, ktorá je výsledkom verejného obstarávania okrem prípadov, keď sa zo zákonných dôvodov, rešpektujúc základné zásady verejného obstarávania, nerozhodne zrušiť verejné obstarávanie.

Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne aplikovať pravidlá a postupy verejného obstarávania, resp. je ich povinný aplikovať, je nimi viazaný a tieto bezpochyby smerujú k zadaniu zákazky, koncesie či vyhodnoteniu úspešného návrhu v súťaži návrhov.

Vyhlásenie verejného obstarávania (zverejnením príslušného oznámenia) za podmienok konkretizovaných v súťažných podkladoch je v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") právny úkon. Ide o prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy, v tomto prípade zákon o verejnom obstarávaní, s takýmto prejavom spájajú - t.j. uzatvorenie zmluvy, koncesnej zmluvy. Už zo samotnej podstaty verejného ob