Kolkové známky končia, dobrá či zlá správa?

Kolkové známky ako druh cenín slúžili ako ekvivalent peňazí. Využívali sa namiesto hotovostného platobného styku na platenie správnych a súdnych poplatkov. Jedným z účelov zavedenia cenín bola snaha zabrániť korupcii, pretože existovala domnienka, že všade, kde dochádza k priamemu stretu s finančnou hotovosťou, je táto možnosť reálnejšia.

Platenie kolkovými známkami nebolo verejnosťou veľmi obľúbené z niekoľkých dôvodov:

- Dali sa zakúpiť len na obmedzenom počte miest (výhradným predajcom bola Slovenská pošta, a.s.), čo malo za následok neúmerné zaťaženie občana pri styku s úradmi. Najmä v prípadoch, ak občan nemal vedomosť o tom, že určitý úkon je spoplatnený a toto sa dozvedel až na príslušnom mieste. Vzniknutú situáciu sa správne orgány snažili riešiť zavedením tzv. kolkomatov, ktoré boli na úradoch umiestnené vo vestibule a umožňovali zameniť hotovosť za kolkovú známku.

- Stávali sa častým a obľúbeným bodom záujmu falšovateľov, čo značným spôsobom zvyšovalo nároky na ochranné prvky kolkových známok, a tým neúmerne predražovalo ich výrobu.

- So vznikom ochranných prvkov vznikali aj sekundárne náklady pre orgány štátnej správy, ktoré museli zakúpiť špeciálne prístroje na verifikovanie kolkových známok. Tento proces, samozrejme, so sebou prinášal rast nákladov na výrobu ceniny a vysoké finančné náklady na skontrolovanie jej pravosti pri styku so štátnym orgánom.

Ďalšími dôvodmi na zrušenie takejto formy platby za správne a súdne poplatky sú:

- existencia rôznych foriem bezhotovostného platobného styku (platba platobnou kartou, prevod finančných prostriedkov z účtu na účet, platba šekom, do budúcna sa uvažuje aj o platbe prostredníctvom textovej správy sms, čo je bežným spôsobom platenia napr. MHD v niektorých mestách na Slovensku a pod.),

- elektronizácia registrov – s viacerými úradmi už možno komunikovať z domu, prípadne z kancelárie prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, ktorého používanie je podporované aj skutočnosťou, že správny poplatok pri takomto podaní sa kráti o polovicu (elektronický návrh na založenie obchodných spoločnosti, podania na kataster nehnuteľností a pod.), čím dochádza k výraznej úspore, a tým aj k častejšiemu využívaniu elektro