Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Hlavný kontrolór a zodpovednosť subjektov verejnej správy za hospodárenie s verejnými prostriedkami a za porušenie finančnej disciplíny v príkladoch

Dátum:

Hlavný kontrolór a zodpovednosť subjektov verejnej správy za hospodárenie s verejnými prostriedkami a za porušenie finančnej disciplíny v príkladoch
Ing.
Ingrid
Veverková
V minulom príspevku sme začali riešiť problematiku zodpovednosti subjektov verejnej správy a právnických a fyzických osôb, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, t.j. subjektov mimo sektora verejnej správy za hospodárenie s verejnými prostriedkami a za porušenie finančnej disciplíny. V tomto príspevku uvádzam príklady jednotlivých porušení finančnej disciplíny a upozorňujem na sankcie za porušenie finančnej disciplíny a ich uplatňovanie v podmienkach územnej samosprávy.
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy") v § 31 ods. 1 taxatívne vymenúva prípady, ktoré sa definujú ako porušenie finančnej disciplíny. V ďalších odsekoch cit. ustanovenia sú ustanovené sankcie za porušenie finančnej disciplíny, ktoré sú rozlíšené podľa druhu a závažnosti porušenia pravidiel hospodárenia s verejnými prostriedkami.
Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy, ako aj na subjekty mimo sektora verejnej správy (iné fyzické a právnické osoby, napr. podnikatelia, občianske združenia, neziskové organizácie a pod.), ktorým sa verejné prostriedky poskytujú.
Pozn.: Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozlišuje medzi porušením finančnej disciplíny u subjektu verejnej správy a u subjektu mimo sektora verejnej správy. Na subjekt verejnej správy sa vzťahuje zodpovednosť za porušenie finančnej disciplína tak u poskytnutia, ako aj u použitia verejných prostriedkov v rozpore so zákonnými podmienkami a pravidlami, kým na subjekt mimo sektora verejnej správy sa vzťahuje zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny len u použitia verejných prostriedkov (tento subjekt s verejnými prostriedkami nehospodári, a tak ich nemôže ani ďalej poskytovať).
V súvislosti s porušením finančnej disciplíny chcem hlavných kontrolórov upozorniť, že konštatovať porušenie finančnej disciplíny len na základe ustanovenia § 31 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a vlastného názoru nie je možné. Hlavný kontrolór musí v prvom rade konštatovať nezákonný stav, t.j. vyhodnotiť postup kontrolovaného subjektu ako konanie v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a až potom môže konštatovať, že tento postup je zároveň porušením finančnej disciplíny (ak to zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v § 31 ods. 1 ako porušenie finančnej disciplíny vymedzuje). V praxi to znamená, že v rámci predmetu kontroly musí existovať v kontrolovanej veci zákonná povinnosť, postup alebo pravidlo, ktoré musí kontrolovaný subjekt dodržať. A až nedodržaním tejto zákonnej povinnosti, pravidla, či postupu môže byť konanie kontrolovaného subjektu vyhodnotené hlavným kontrolórom ako porušenie finančnej disciplíny.
Príklady porušenia finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
V tejto časti uvádzam príklady na jednotlivé porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktoré sa pri kontrolách u hlavných kontrolórov najčastejšie vyskytujú.
Poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom - § 31 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Dodržanie účelu pri poskytnutí alebo použití verejných prostriedkov je najdôležitejšou zásadou pri hospodárení s verejnými prostriedkami. Porušenie účelovosti je tak najzávažnejším porušením finančnej disciplíny a je aj najprísnejšie sankcionované.
***
Príklad č. 1:
Podľa zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy") obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu dotácie, ktoré sú určené:
-
právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec,
-
inej obci alebo vyššiemu územnému celku (VÚC),
-
právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce alebo poskytujú služby obyvateľom obce.
Tieto dotácie sú účelovo určené:
-
na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce (dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec),
-
pre prípady, ak iná obec alebo VÚC vykonáva niektoré úlohy pre obec, alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na jej území (dotácie inej obci alebo VÚC),
-
na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti, za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce (VZN) dotácie právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikate
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.